Žalobkyňa súdny spor iniciovala podaním žaloby na Mestský súd v Brne (Mestský súd), ktorý jej žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.292.000,00 Kč s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % odo dňa 01. septembra 2015 až do zaplatenia. Žalovaní sa však odvolali.
Krajský súd v Brne (Krajský súd) zmenil rozhodnutie Mestského súdu a to tak, že rozhodnutie potvrdil a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy vo výške 423.150,00 Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % odo dňa 12. novembra 2016 do zaplatenia a lehotu na plnenie stanovil 4 mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia. Krajský súd rozhodnutie Mestského súdu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy vo výške 868.000,00 Kč s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy vo výške 1.292.000,00 Kč odo dňa 01. septembra 2015 do 11. novembra 2016 a s úrokom z omeškania vo výške 28,45 % zo sumy vo výške 868.000,00 Kč odo dňa 12. novembra 2016 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol.
Krajský súd uviedol, že stranami sporu podpísaná listina, ktorá bola dôkazom, obsahuje uznanie dlhu a zároveň aj dohodu o urovnaní, ktorá je už od počiatku neplatným právnym úkonom, nakoľko z nej nie je zrejmé, že dôvod aj výška dlhu neboli medzi stranami sporné alebo pochybné, preto nemožno určiť ani to, aké práva mali byť predmetom urovnania.
Žalobkyňa proti rozhodnutiu Krajského súdu dovolanie. Podľa jej názoru sa Krajský súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej prace v riešení otázky či pochybnosti či omyl účastníkov ohľadom sporných skutočností v dohode o urovnaní spôsobuje jej neplatnosť.
Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) uviedol, že dovolanie je prípustné. Krajský súd podľa jeho názoru nesprávne posúdil dohodu o urovnaní ako neplatný právny úkon. Krajský súd zopakoval dokazovanie, pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci dňa 06. augusta 2015 uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej má žalobkyňa voči žalovaným z titulu zmluvy o úvere pohľadávku vo výške 1.540,200 Kč. Pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 650.000,00 Lč, zmluvnej pokuty vo výške 100.000,00 Kč a 150.000,00 Kč, splatných úrokov vo výške 725.400,00 Kč, dennej zmluvnej pokuty vo výške 82.000,00 Kč, úrokov z omeškania vo výške 26.650,00 Kč a pokuty za nepoistenie predmetu zálohu vo výške 10.000,00 Kč. Žalovaní žalobkyni uhradili sumu vo výške 203.850,00 Kč. Splatnosť dlhu žalovaných nastala dňa 26. júna 2015.
V článku II dohody o urovnaní prehlásili, že touto dohodou sa urovnávajú ich vzájomné vzťahy vyplývajúce z titulu zmluvy o úvere, ktoré sú vo výške 1.540,200 Kč, a to tak, že dlžníci sú povinní uhradiť veriteľovi sumu vo výške 1.300.000 Kč do 31. augusta 2015.
Dohoda o urovnaní je dohoda účastníkov záväzkovo právneho vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými právami a povinnosťami. Spornosťou práv a povinností sa nemyslia súdne spory, ale napr. odlišný názor jej účastníkov na otázku existencie, platnosti, kauzy alebo obsahu určitého záväzku (kedy a koľko má byť plnené a pod.). Postačuje, ak jedna zo strán dohody urovnaní má za to, že určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu je sporné, bez ohľadu na objektívnu existenciu tohto sporu.
Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného právneho vzťahu. Účelom dohody o urovnaní nie je ani zistenie, aká je skutočnosť ale naopak, predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa nezrovnalosti alebo spor vyskytli, sa zruší a nahradí sa novým záväzkom.
Urovnanie sa môže týkať iba niektorých vzájomných práv a povinností. Záväzok, ktorý na základe dohody o urovnaní zanikol, sa nahradí novým, ktorého obsah je uvedený v dohode o urovnaní. Strany dohody o urovnaní sa môžu dohodnúť aj na rovnakom obsahu záväzku, ktorý má dohodou o urovnaní zaniknúť.
Spornosť alebo pochybnosť práv a povinností sú subjektívnymi kategóriami. Subjektami, ktoré právo či povinnosť hodnotia ako sporné či pochybné sú výlučne strany dohody o urovnaní. Z toho dôvodu môže byť sporným alebo pochybným aj právo, ktoré u tretej osoby (napr. súd) žiadnu spornosť, pochybnosť či neistotu nevzbudzuje. V dohode o urovnaní však nemusí byť uvedené, že spornosť či pochybnosť existuje. Ak toto uvedenie absentuje, nejde o neplatný právny úkon za predpokladu, že strany dohody o urovnaní v nej prejavili vôľu nahradiť pôvodný záväzok novým záväzkom.
Tak ako bolo už vyššie uvedené, Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. Z toho dôvodu Najvyšší súd rozhodnutie Krajského súdu s výnimkou výroku, ktorým rozhodnutie Mestského súdu potvrdil, zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21. novembra 2019, sp. zn.: 33 Cdo 1720/2019
