Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V odôvodnení uviedol, že nariadil ústne pojednávanie na 14. decembra 2017, na ktoré žalobca prevzal predvolanie dňa 30. novembra 2017. Pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil. Na predmetnom pojednávaní navrhol právny zástupca žalovaného, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 278 Civilného sporového poriadku (CSP) a z neho vyplývajúcich zákonných podmienok, ktoré v danom prípade splnené boli, súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Súdu bola dodatočne predložená prepúšťacia správa jedného z konateľov žalobcu. Z prepúšťacej správy vyplývalo, že jeden z dvoch konateľov žalobcu bol hospitalizovaný v období od 3. decembra 2017 do 15. decembra 2017. Táto okolnosť však nezbavovala druhého z konateľov žalobcu podať na súd návrh na odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Súčasne okresný súd poznamenal, že na pojednávanie nariadené na 14. decembra 2017 predvolal tak žalobcu, ktorý predvolanie s poučením o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 278 CSP prevzal dňa 30. novembra 2017, ako i zástupkyňu žalobcu, ktorá predvolanie s poučením o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 CSP prevzala dňa 20. novembra 2017. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako obchodná spoločnosť má dvoch štatutárnych zástupcov, z ktorých každý koná samostatne, súd hospitalizáciu jedného z nich nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.
Odvolací súd na odvolanie žalobcu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Doplnil, že spoločnosť žalobcu má dvoch konateľov, pričom obaja sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne. Dôvody ospravedlniteľnej neúčasti na pojednávaní sa vzťahovali len na jedného z konateľov spoločnosti, pričom druhému konateľovi nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnil, resp. aby svoju neúčasť riadne ospravedlnil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že práve hospitalizácia v nemocnici je dostatočne vážnou okolnosťou, ktorú by súdy mali zohľadňovať. Tvrdil, že aj napriek tomu, že spoločnosť žalobcu má dvoch konateľov, títo sú vo vzťahu matka – syn, pričom spolu so zdravotným stavom konateľky tvoria vo vzájomnej súvislosti ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalobca zmeškal pojednávanie. Naviac poukázal na to, že konateľka žalobcu je v dôsledku dopravnej nehody na invalidnom vozíku a z tohto dôvodu sa každé jej ochorenie a hospitalizácia spája s väčšími ťažkosťami a druhý konateľ, t. j. syn, jej asistuje a zabezpečuje osobnú starostlivosť.
Najvyšší súd SR uviedol, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu.
Nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).
Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že z ustanovenia CSP vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Preto keď na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2017 navrhol žalovaný súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu, bolo povinnosťou súdu vydať kontumačný rozsudok, ak súčasne zistil splnenie podmienok. S ohľadom na tvrdenia žalobcu, že nebolo namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že bol v konaní aktívny, dovolací súd uvádza, že z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť len na prvom pojednávaní - práve naopak, je možné tak rozhodnúť na ktoromkoľvek pojednávaní bez ohľadu na rozsah vykonaného dokazovania. Samozrejme však za predpokladu, ak sú súčasne splnené podmienky stanovené zákonom.
Žalobca pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je tak iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho – ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Prvostupňový aj odvolací súd správne posúdili, že nie sú splnené predpoklady na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľným dôvodom nie je okolnosť, ktorá bola žalobcovi známa a ktorá síce objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie na 14. decembra 2017 konateľke žalobcu, ktorá má vykázané doručenie dňa 20. novembra 2017, ako i žalobcovi, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 30. novembra 2017. Z uvedeného je tak nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca mal dostatok času, aby súdu oznámil, že sa nariadeného pojednávania nezúčastní, keďže k hospitalizácii konateľky žalobcu došlo 3. decembra 2017. Aj napriek tvrdeniam žalobcu, že v danom prípade išlo medzi konateľmi žalobcu o vzťah matky a syna, dovolací súd súhlasil s názorom súdov nižších inštancií, že druhému z konateľov, v čase keď bola jeho matka ako jeden z konateľov hospitalizovaná, nebránili žiadne vážne okolnosti v tom, aby sa nariadeného termínu pojednávania v mene žalobcu zúčastnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol.
Zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 31. augusta 2020
