Základom zákona bolo vysporiadať sa týmito otázkami:
- čo odnímať?
- za akých okolností?
- kto rozhoduje?
- do akého času od udelenia titulu je možné rozhodovať?
- aké sú následky?
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je potrebné rozlišovať typy vzdelaní a titulov nasledovne:
- „pri absolvovaní študijného programu absolvent získava vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa a udelenie akademického titulu je „sprievodnou“ udalosťou, preto je nutné sa vysporiadať prioritne so samotným vysokoškolským vzdelaním prostredníctvom neplatnosti štátnej skúšky alebo jej časti,
- pri rigoróznom konaní absolvent nezískava ani vysokoškolské vzdelanie, ani inú kvalifikáciu, ale „len“ príslušný akademický titul, preto v tomto prípade môže ísť tiež o neplatnosť rigoróznej skúšky alebo jej súčasti; akademický titul v rigoróznom konaní udeľuje vysoká škola,
- pri habilitačnom konaní rovnako ako pri rigoróznom konaní sa „len“ udeľuje vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul docent, preto postačuje jeho odňatie; titul udeľuje vysoká škola (o návrhu rozhoduje vedecká rada vysokej školy/fakulty),
- pri inauguračnom konaní sa osoba vymenúva za profesora, pričom vymenovanie (t.j. nie „udelenie“ titulu) vykonáva prezident SR na návrh vysokej školy predložený prostredníctvom ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, preto v tomto prípade nie je možné hovoriť o odňatí titulu, ale ako následok je možné upraviť konanie v pôsobnosti vysokej školy, t.j. návrh na odvolanie profesora.“
Zákon sa riadi princípom „Kto udeľuje, ten odníma“ a preto rozhodovanie o odňatí titulu zveruje do kompetencie vysokých škôl. Na základe návrhu poradnej komisie bude konať rektor vysokej školy. Komisia je zložená zo štyroch vysokoškolských učiteľov (profesori alebo docenti, pôsobiaci v príslušnom odbore, maximálne 2 ako zamestnanci školy), dvoch právnikov (ktorí nie sú zamestnancami školy) a jedného študenta príslušnej školy navrhnutý študentmi alebo akademický senátom. Konanie o odňatí titulu možno začať najneskôr 1 rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku alebo 5 rokov odo dňa skončenia štúdia, vykonania rigoróznej skúšky, udelenia titulu „docent“ alebo vymenovanie za profesora, rektor má na rozhodnutie 150 dní.
O neplatnosti štátnej alebo rigoróznej skúšky a o odňatí titulu rozhodne rektor, ak je osoba právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorého spáchaním získala takú výhodu, ktorá mala vplyv na ukončenie štúdia, prijatie na štúdium resp. získanie titulu. Rovnaký postup sa aplikuje, ak osoba preukázateľne nevypracovala záverečnú, rigoróznu alebo inú obdobu takejto práce samostatne. Samozrejme, odňatie titulu bude mať priamy vplyv na ďalší akademický postup – napr. ak bude osobe s titulom Mgr. odňatý titul Bc., môže to byť dôvodom na začatie konania o odňatí titulu Mgr. Odňatie titulu má za následok aj odňatie príslušného vzdelania – avšak priamo dôvodová správa uvádza, že „Zneplatnenie“ štátnej skúšky alebo jej súčasti neznamená aj automatickú neplatnosť všetkých absolvovaných skúšok, takže je možné v rámci iného štúdia v súlade s kreditovým systémom štúdia považovať niektoré povinnosti zo študijného plánu za splnené (uznať ich podľa pravidiel vysokej školy)“. Náklady na školné a iné súvisiace poplatky sa nevracajú.
Zaujímavý je spôsob, ako sa majú vysoké školy dozvedieť o odsudzujúcich rozsudkoch – zákon predpokladá, že vysoké školy budú mať vedomosti o trestných konaniach ešte z fázy vyšetrovania. Školy, resp. ministerstvo, budú žiadať súdy o zaslanie rozsudku ak uznajú, že možno predpokladať kauzálny nexus medzi spáchaním trestného činu a skončením štúdia, resp. získaním titulu.
Zákon zavádza aj možnosť dobrovoľného vzdania sa titulu, ktoré je neodvolateľné. Osoba v takomto prípade podá písomnú žiadosť s úradne osvedčeným podpisom rektorovi vysokej školy, pričom dňom doručenia stráca osoba príslušný titul.
Konanie nemožno začať voči osobám, ktoré získali vzdelanie alebo titul pred 1. januárom 2021.