Striedavá osobná starostlivosť predstavuje úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, pričom každý rodič má dieťa v starostlivosti na presne vymedzené časové intervaly. Pozrime sa na jej podmienky bližšie.
Do slovenského právneho poriadku bola striedavá osobná starostlivosť zavedená zákonom č. 217/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („novela). Predmetná novela nadobudla účinnosť 01.07.2010. Tento inštitút bol pritom zavedený do českého právneho poriadku už niekoľko rokov predtým.
Právnu právnu inštitútu striedavej osobnej starostlivosti obsahuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení („zákon o rodine“), a to konkrétne v ustanovení § 24.
Aké sú podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov?
- Obidvaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať
- Obidvaja rodičia musia mať záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- Ide o fakultatívnu možnosť, t.j. súd môže ale nemusí rozhodnúť o zverení do striedavej osobnej starostlivosti
- Striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa.
Súd prihliada na vek maloletého, jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia atď.
- Potreby dieťaťa budú zverením do striedavej osobnej starostlivosti lepšie zaistené
Predpokladom pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov je ich schopnosť sa dohodnúť. „Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa, rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou maloletého, hlásením jeho pobytu a pod.“ (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 CoP/164/2017)
Je taktiež nevyhnutné poukázať i na ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine:
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Dieťa sa strieda u rodičov podľa výroku rozsudku súdu
Akými spôsobmi býva upravená striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa a čas strávený u každého rodiča?
- Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. Dieťa napríklad strieda pobyt u rodičov podľa párnych a nepárnych kalendárnych týždňov, s určením presného časového momentu, v ktorom dochádza k skončeniu starostlivosti jedného rodiča a začatiu starostlivosti druhého rodiča.
- Súd určí i to, kde si rodič, ktorého osobná starostlivosť o dieťa začína dieťa, vyzdvihne.
- Súd uloží rodičovi, ktorého osobná starostlivosť končí, riadne dieťa pripraviť pre rodiča, ktorého osobná starostlivosť začína.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Novelou zákona o rodine (pozn. zákon č. 217/2010 Z.z.) bol do ustanovenia § 62 zákona o rodine doplnený odsek 6. Upravuje podmienky určenia výživného v prípade striedavej osobnej starostlivosti.
Súd má dve možnosti:
- výživné určí a prihliadne pritom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
- výživné neurčí
Do pozornosti dávame i pomerne častý jav súvisiaci s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Rozsudkom súdu je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi je určený styk s dieťaťom v presne určenom čase a časovom rozsahu. Styk otca s maloletým je sporadický, či už kvôli zdravotným problémom dieťaťa alebo skutočnosti, že dieťa odmieta stretávanie sa s otcom. Dochádza tak k citovému odcudzeniu dieťaťa od otca. Následne sa otec dieťaťa domáha zmeny súdneho rozhodnutia a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko to pre neho predstavuje spôsob ako posilniť vzťah s dieťaťom. Nie vždy je však otec úspešný (napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 CoP/164/2017)
Záver
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má určite mnohé výhody, pričom najviac zdôrazňovanou je práve zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku dieťaťa s obidvomi rodičmi. Je však potrebné i záverom poukázať na to, čo zdôrazňujú i súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí, a to je skutočnosť, že striedavá starostlivosť môže fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove dieťaťa.
