Aké dokumenty musím v členskom štáte vybaviť, aby som dostával dávku v nezamestnanosti na Slovensku?
Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne je na priznanie dávky v nezamestnanosti príslušný ten členský štát, v ktorom bola osoba naposledy zamestnaná – poistená. Výnimku z uvedeného tvoria pracovníci, ktorí sa pravidelne každý deň alebo v pravidelných intervaloch vracali do štátu bydliska, tzv. cezhraniční pracovníci – v tomto prípade vypláca dávku v nezamestnanosti štát bydliska.
Štát, v ktorom bola osoba poslednýkrát zamestnaná, skúma splnenie nároku na dávku podľa svojej platnej legislatívy a podľa informácií v príslušnej inštitúcii, ktorá disponuje údajmi o žiadateľovi a o dobách poistenia v nezamestnanosti. Ak by táto inštitúcia v inom štáte dávku nepriznala, žiadateľ by mal zotrvať v tomto štáte aspoň štyri týždne a byť k dispozícii úradu práce, resp. jeho alternatíve v danej krajine.
„Táto lehota môže byť na požiadanie aj kratšia, ale je potrebná z dôvodu možného povolenia exportu dávky v nezamestnanosti do iného členského štátu (aj na územie Slovenskej republiky) za účelom hľadania si zamestnania. V prípade povolenia exportu, inštitúcia členského štátu vystaví formulár PD U2 s informáciami o dobe nároku na dávku, ako aj o povinnosti zaradiť sa do určitého dátumu v službách zamestnanosti členského štátu (na území Slovenskej republiky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny). Dávku v nezamestnanosti v tomto prípade vypláca inštitúcia, ktorá nárok priznala po dobu 3 mesiacov s možnosťou predĺženia na 6 mesiacov,“
uviedol pre našu redakciu Mgr. Pavel Machava, poverený riaditeľ odboru komunikácie s verejnosťou Sociálnej poisťovne.
Ak si žiadateľ neuplatní dávku v štáte posledného zamestnania, ale na Slovensku, Sociálna poisťovňa skúma, či doby poistenia v nezamestnanosti (preukazujú sa formulárom E 301, príp. PD U1) v inom členskom štáte možno zohľadniť na účely posúdenia nároku na dávku na území SR. Tieto procesy bývajú zdĺhavé a Sociálna poisťovňa preto odporúča žiadateľom, aby požiadali o vystavenie formulára ešte pred odchodom z členského štátu a následne tento formulár doručili Sociálnej poisťovni v rámci konania o nároku na dávku v nezamestnanosti.
V zahraničí som ukončil pracovný pomer – musím byť hneď druhý deň fyzicky prítomný na úrade práce a „hlásiť sa“?
Evidencia na úrade práce nie je povinnosťou, ale dobrovoľnou možnosťou. Pri skončení zamestnania v členskom štáte a návrate na Slovensko si osoby môžu požiadať o zaradenie do služieb nezamestnanosti nasledovne:
- osobne na mieste príslušnom úrade práce (podľa miesta trvalého do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
- elektronicky s kvalifikovaným elektronickým podpisom,
- elektronicky bez kvalifikovaného podpisu (uvedené platí len v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID 19).
Ak si žiadateľ podá žiadosť do siedmych kalendárnych dní po skončení zamestnania, bude do zoznamu zaradený nasledujúcim dňom po ukončení predošlého zamestnania. Ak je žiadosť podaná neskôr (viac ako sedem dní), po splnení podmienok bude osoba zaradená do zoznamu uchádzačov až dňom podania žiadosti.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa predkladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom táto je zároveň aj žiadosťou o priznanie dávky v nezamestnanosti. Spolu so žiadosťou sa predkladá aj doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, doklad potvrdzujúci skončenie zamestnania v inom členskom štáte a prenosný dokument U1. Absencia prenosného dokumentu nie je prekážkou podania žiadosti, dokument môže byť úradu predložený aj neskôr, po jeho obdržaní z členského štátu.
Musím preukázať, že som mal väzby na Slovensko? Ako?
Áno, Sociálna poisťovňa okrem iného skúma aj zachovanie centra záujmov, resp. bydliska na území SR počas obdobia, kedy bol žiadateľ zárobkovo činný v inom štáte. Predmetom skúmania sú napríklad dĺžka pobytu v inom členskom štáte, rodinné pomery, bytová situácia, čerpanie dávok v inom členskom štáte. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upozorňuje, že pri skúmaní sa za bydlisko nepovažuje štát, v ktorom má osoba trvalý alebo prechodný pobyt.
Zachovanie väzieb preukazujú žiadateľom formulárom „Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov“, prípadne s nimi pracovníci spíšu zápisnicu, kde sa overia skutočnosti predložené žiadateľom a prípadne doplnia ďalšie, ak to situácia vyžaduje.
Platí ešte predĺžená doba na poberanie dávky v nezamestnanosti?
Podľa nariadenia vlády bolo možné predĺžiť podporné obdobie v nezamestnanosti najneskôr do 31.08.2020, podporné obdobie v nezamestnanosti sa už nepredlžuje. Posledné dávky boli vyplatené v septembri. Podporné obdobie predlžovala Sociálna poisťovňa spolu štyrikrát, pričom pripomína, že poistenci si môžu uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti spolu so žiadosťou o zaradenie do zoznamu uchádzačov o zamestnanosti na úrade práce.
Otestujú ma na COVID aj ak som ako zamestnanec zdravotne poistený v zahraničí (napr. v inom členskom štáte EÚ?), ale mám na území SR trvalý pobyt?
Na celosplošnom testovaní sa môžu zúčastniť osoby od 10 rokov, pričom testovania sa môžu zúčastniť aj cudzinci, ktorý sa preukážu občianskym preukazom alebo pasom. Otestujú Vás preto aj za predpokladu, že ste zdravotne poistený v inom štáte.
V rámci odporúčaní a informácii zverejnených na webe https://korona.gov.sk sa neodporúča Slovákom žijúcim v zahraničí cestovať na Slovensko z dôvodu plošného testovania. Na tieto osoby sa vzťahuje podmienky platné od 1. októbra 2020, ktoré určujú podmienku návratu z bezpečných a menej bezpečných krajín (https://korona.gov.sk/povinnost-absolvovat-domacu-izolaciu-a-test-na-covid-19-okt/).
