Obdobie pandémie sa môže v prípade mnohých podnikateľov skončiť rozhodnutím v podnikaní nepokračovať. Minulý týždeň sme vám v prvej časti tejto série predstavili spôsob ukončenia podnikania formou likvidácie v článku Po pandémii nechcem ďalej podnikať – čo s mojou firmou? #1. V dnešnom článku sa zameriame na spôsob ukončenia podnikania, konkrétne v prípade spoločností s ručením obmedzeným, ktorý samotnému končiacemu podnikateľovi prinesie zisk. Týmto spôsobom je predaj, a to buď svojej účasti na podnikaní alebo celého podniku.
Predaj obchodného podielu
Prvou možnosťou, po ktorej siahne veľká časť podnikateľov pri ukončení svojho podnikania, je predaj obchodného podielu. Obchodným podielom sa rozumie účasť spoločníka, v prípade s.r.o., na majetku a právach a povinnostiach v danej obchodnej spoločnosti. Spoločník sa svojej účasti v spoločnosti môže zbaviť jej predajom prostredníctvom zmluvy o predaji obchodného podielu.[1] Spoločnosť tak bude podnikať ďalej, ale už bez spoločníka, ktorý svoj obchodný podiel predal.
Prevod obchodného podielu je v podmienkach slovenskej legislatívy pomerne bežná a jednoduchá záležitosť, avšak sú s ňou spojené značné obmedzenia, najmä čo sa týka osoby budúceho nadobúdateľa (kupujúceho). Obchodný zákonník predpokladá dva možné scenáre prevodu obchodného podielu.
Jednak, možno previesť obchodný podiel na iného spoločníka v rámci spoločnosti. Takýto prevod je možný takmer vždy a nevyžaduje sa, aby ho výslovne upravovala spoločenská zmluva. Podmienkou prevodu na iného spoločníka spoločnosti je súhlas valného zhromaždenia s takýmto prevodom. Druhým scenárom je prevod obchodného podielu na tretiu osobu, ktorá nie je majetkovo ani personálne prepojená s obchodnou spoločnosťou, na ktorú je možné obchodný podiel previesť len v tom prípade, ak to spoločenská zmluva vyslovene pripúšťa. Podmienkou prevodu obchodného podielu na inú osobu môže byť aj súhlas valného zhromaždenia. V prípade, ak by spoločenská zmluva prevod na inú osobu, ako na spoločníka spoločnosti nepripúšťala, takýto prevod nie je možné vykonať. Prevody obchodných podielov tiež nie je možné realizovať, pokiaľ sa vedie konanie o zrušení spoločnosti, je na ňu vyhlásený konkurz alebo sa nachádza v reštrukturalizácii.
Proces a povinnosti pri prevode obchodného podielu
Po nájdení vhodného kupujúceho obchodného podielu, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom a spoločenskou zmluvou, možno prejsť k samotnej zmluve o prevode obchodného podielu. Zmluva musí byť vyhotovená v písomnej podobe a obsahovať nasledovné náležitosti:
- údaje o zmluvných stranách,
- označenie obchodného podielu (jeho výšky, pomeru k iným obchodným podielom)
- kúpna cena, pokiaľ ide o odplatný prevod,
- vyhlásenie kupujúceho, že pristupuje k spoločenskej zmluve, resp. k stanovám (ak kupujúcim nie je spoločník),
- podpisy zmluvných strán musia byť úradne osvedčené.
Úplná a podpísaná zmluva sa stáva voči spoločnosti, na základe ktorej nadobudol kupujúci podiel, účinnou dňom jej doručenia tejto spoločnosti, najneskôr však vyjadrením súhlasu valného zhromaždenia, ak sa vyžaduje a ak nebol udelený skôr. Uvedeným dňom sa kupujúci stáva spoločníkom tejto spoločnosti.
Odlišná situácia nastane vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu, teda ak predávajúci spoločník má vzhľadom na pomer výšky svojho podielu k výške základného imania spoločnosti aspoň polovicu hlasov v spoločnosti. V takom prípade je zmluva o prevode obchodného podielu účinná až zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra.
Prevod väčšinového, ale aj menšinového podielu je potrebné do obchodného registra zapísať prostredníctvom formulára, ku ktorému sa pripája zmluva o prevode obchodného podielu, zápisnica z valného zhromaždenia, na ktorom sa udeľuje súhlas s prevodom obchodného podielu, nové úplné znenie spoločenskej zmluva a iné prílohy, pričom v prípade väčšinového podielu sa vyžaduje priložiť aj súhlas správcu dane s takýmto prevodom.
Predávajúcemu spoločníkovi zostáva aj po prevode obchodného podielu povinnosť ručiť za splatenie vkladu do základného imania spoločnosti novým spoločníkom, pokiaľ to nie je upravené už v zmluve o prevode obchodného podielu. Okrem uvedenej povinnosti odchádzajúci spoločník nemá voči spoločnosti v zásade žiadne ďalšie povinnosti.
Výnimku tvorí zodpovednosť predávajúceho spoločníka voči kupujúcemu s ohľadom na možné „vady“ obchodného podielu podľa zodpovednosti za vady, ktorú upravuje Obchodný zákonník. V tejto oblasti si značne rozporuje aj judikatúra slovenských a aj českých súdov, aj keď posledné trendy hovoria, že za vady na obchodnom podiely nemožno zodpovedať rovnako, ako napríklad za vady na tovare.[2]
Predaj celého podniku
Druhým spôsobom, ako ukončiť podnikanie je predaj celého podniku. Je potrebné si uvedomiť, že na rozdiel od predaja obchodného podielu, sa v tomto prípade predáva celá „firma“ alebo jej časť napríklad organizačná zložka či prevádzkareň. S celou firmou alebo presnejšie podnikom, sa predáva všetko, čo spoločnosť vlastnila, s čím disponovala, teda aj budovy, obchodné meno, ale aj záväzky, platné pracovné zmluvy so zamestnancami či dodávateľmi. Po predaji celého podniku ostáva tzv. prázdna spoločnosť, právnická osoba, ktorá má, zjednodušene povedené len svojich spoločníkov a konateľa. Tento postup je vhodný najmä v tom prípade, ak sa stalo prevádzkovanie uvedeného podniku alebo len jednej organizačnej zložky pre podnikateľa príliš náročné, napríklad aj z dôvodu poklesu objednávok na výrobu počas obdobia pandémie.
Takýto predaj sa uskutočňuje prostredníctvom zmluvy o predaji podniku, ktorá sa riadi výhradne Obchodným zákonníkom,[3] a teda umožňuje si pomerne variabilne určiť konkrétne podmienky. Zmluvou o predaji podniku môže končiaci podnikateľ na kupujúceho previesť stavby, stroje, pozemky, know-how, či riadiaci manažment daného podniku. Na druhej strane, zmluvou o predaji podniku na kupujúceho neprechádza napríklad živnostenské oprávnenia a iné povolenia. Kupujúcim môže byť na rozdiel od zmluvy o prevode obchodného podielu v zásade ktokoľvek, keďže prevod nie je obmedzený vzťahom kupujúceho voči spoločnosti.
Samotná zmluva by mala obsahovať najmä ustanovenia o:
- zmluvných stranách,
- podniku, čo je jeho obsahom s dôrazom na nehnuteľnosti, ktoré musia byť určené detailne,
- záväzku previesť na kupujúceho podnik a s tým súvisiace vlastnícke práva,
- kúpnej cene a povinnosti predávajúceho ju dohodnutým spôsobom uhradiť.
Zmluva o predaji podniku musí byť vyhotovená v písomnej forme pričom podpisy predávajúceho aj kupujúceho musia byť úradne osvedčené. Formálnou povinnosťou je aj to, aby predmetnú zmluvu schválilo valné zhromaždenie predávajúcej spoločnosti. Práva k podniku nadobúda nový podnikateľ už dňom podpisu zmluvy, výnimkou je, ak sa prevádzajú aj nehnuteľnosti, pri ktorých vlastnícke právo k týmto budovám či pozemkom nadobúda nový vlastník až dňom povolanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Končiaci podnikateľ, ako predávajúci, je povinný, pokiaľ ide o osobu zapísanú v obchodnom registri, podať návrh do obchodného registra na zápis o predaji podniku prostredníctvom nasledujúceho formulára, ku ktorému priloží aj rovnopis zmluvy o predaji podniku.
Povinnosti a riziká po predaji podniku
Predtým než pristúpite k predaju podniku je potrebné oboznámiť sa s povinnosťami a záväzkami, ktoré z takého predaja pre predávajúceho podnikateľa plynú. V prvom rade, predajom podniku predávajúci podnikateľ ako právnická osoba nezaniká, čo znamená, že povinnosti voči daňovým či iným úradom predávajúcemu podnikateľovi ostávajú. Dokonca, v prípade, ak takýto podnikateľ predáva podnik, ktorý tvorí jeho imanie, nemôže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaný z obchodného registra do jedného roka od platnosti zmluvy o predaji podniku.
Aj keď mnohé práva a záväzky sa prevádzajú zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním podniku na kupujúceho, predávajúcemu podnikateľovi ostáva zákonné ručenie za splnenie prevedených záväzkov. Jednoducho povedané, ak má podnikateľ pred predajom uzavretú napríklad zmluvu o dodaní surovín s treťou osobou, dodávateľom, táto zmluva ostáva platná aj po prevode, a v prípade, ak nový vlastník nebude dodávateľovi plniť, a to ani po jeho písomnej výzve, tak sa dodávateľ bude môcť obrátiť s plnením na predávajúceho podnikateľa.
S uvedeným súvisí aj možnosť veriteľa, napríklad dodávateľa, v prípade, ak by sa mu nepochybne zhoršila vymožiteľnosť jeho pohľadávky takýmto predajom podniku, domáhať sa na súde, aby bol prevod záväzku voči nemu neúčinný. Veriteľ tak môže urobiť do 60 dní, odkedy sa o prevode podniku dozvedel, najneskôr do 6 mesiacov od zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra. Ak by návrh veriteľa uspel, tak by mohol aj naďalej žiadať úhradu záväzkov priamo od predávajúceho podnikateľa.
Špeciálne legislatívne upravená je aj zodpovednosť predávajúceho podnikateľa za vady na jednotlivých častiach podniku, ako napríklad na budovách, strojoch či niektorých zmluvách. V prípade, ak o nich predávajúci vie, nebudú poznačené v zápisnici o prebraní podniku a kupujúci ich zistí až pri prevádzke podniku, môže si uplatniť na súde napríklad zľavu z už zaplatenej kúpnej ceny.
Netreba zabúdať ani na povinnosť predávajúceho podnikateľa oznámiť bezodkladne po predaji podniku túto skutočnosť všetkým jeho dlžníkom. Osobitnou skupinou povinností sú daňové povinnosti spojené s predajom podniku, na ktoré upozorňuje aj Finančná správa SR na svojej stránke.
