Pirátska scéna a súmrak služby Ulož.to?

Právna prax je efektívnejšia ako zákon

V slovenskej aj českej právnej praxi pretrváva rozdiel medzi tým, čo je právom ustanovené a aká je právna prax. Problém je napríklad v slovenskom súdnictve, ktoré je povestné svojimi prieťahmi a kontroverznými postupmi sudcov a súdnych úradníkov. Okrem toho, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie slovenského súdu má právne účinky len medzi sporovými stranami (lat. inter partes), kým rozhodnutie amerického súdu označené ako právotvorný precedens je všeobecným pravidlom správania (lat. erga omnes)[1]. Preto úspešný žalobca v Amerike je v omnoho silnejšom postavení ako jeho slovenský alebo český kolega, ktorý ešte nevie, či svoj právny nárok vymôže alebo nie.

Právnu silu precedensu vystihli americkí právnici J. Frank a C.N. Llewellyn, podľa ktorých písané právo (angl. law in books) je len “pravdepodobným právom“, ktorého obsah bude upresnený až právoplatným rozhodnutím súdu ako “skutočné právo“ (angl. law in action)[2]. Americký žalobca nemusí pre každé porušenie autorského práva absolvovať zdĺhavé a nákladné občianskoprávne konanie, ale žiada o subsumovanie svojho prípadu pod právotvorný precedens na základe zásady záväznosti precedensov (angl. Stare Decisis Doctrine)[3]. Na druhej strane, žalovaný sa sústredí na svoje tvrdenie, že podľa princípu rozlišovania ako výnimky zo zásady záväznosti precedensov (angl. Distinction-Principle)[4] konkrétny prípad nespadá pod ten-ktorý právotvorný precedens.

Kladivo na pirátov

Nie je tajomstvom, že pirátske servery ako Ulož.to iritujú majiteľov práv k autorským dielam. Ich právnikom sa napokon podarilo nájsť nástroj na potrestanie pirátov aj v Českej republike. České právo umožňuje úspešne zažalovať providera aj vtedy, keď explicitne nepácha občianskoprávne delikty spôsobením škody alebo bezdôvodného obohatenia. V takom prípade podľa ustanovení § 40 ods. 1 písm. f) a § 56 ods. 1 písm. b) českého Autorského zákona môže žalobca žiadať zmenu nastavenia internetovej služby alebo jej čiastočný zákaz, ak je v podstatnej miere zneužívaná na porušovanie autorského práva[5].

V zásade ide o klasických inštitút zdržovacích (negatórnych) žalôb, ktorými možno prinútiť providera, aby pre svojich “zákazníkov“ zablokoval prístup k ilegálnym stránkam. Cieľom takýchto žalôb je prinútiť poskytovateľa, aby urobil všetko rozumné v rámci objektívnych možností vo svojej dispozičnej sfére, t.j. aby predišiel porušovaniu autorského práva tretími osobami alebo znížil takéto riziko[6]. Tento inštitút nápadne pripomína americkú koncepciu autorského práva a prípad Napster. Od amerického providera však súd nemôže požadovať, ak sa nedopustil aspoň občianskoprávneho deliktu porušovania autorského práva, aby aktívne konal a blokoval konkrétne internetové služby[7]. Americký súd by naopak takýto postup odmietol s tým, že ide o nepriamu cenzúru Internetu pod zámienkou ochrany autorského práva.

Piráti cítia nebezpečenstvo

Ak teda majitelia práv podľa tohto konceptu pirátov zažalujú a budú žiadať primerané ochranné opatrenia, spor podľa všetkého vyhrajú. Prirodzene, nedosiahnu úplné zrušenie webovej služby, ale len jej obmedzenie a zavedenie ochranných opatrení, ktoré da facto obmedzia jej funkcionalitu. Tieto bezpečnostné opatrenia síce porušovaniu autorského práva nezabránia, ale obmedzením funkcionality pirátskeho využitia príslušnej služby, ju urobia menej atraktívnou pre pirátskych užívateľov. A to nepochybne povedie k nabúraniu biznis modelu projektu, ktorý je založený na benefitoch z poskytovania pirátskych služieb v tej najjednoduchšej podobe[8]. Predmetná žaloba a jej účinky môžu napokon viesť k zruinovaniu pirátskej stránky, pravdepodobnejšie je však určité “skultúrnenie“ alebo legalizácia jej činnosti.

Toto riešenie však nie je novinkou. Vedia o ňom aj samotní piráti, ale doteraz nikto nesiahol po takomto riešení vo väčšom rozsahu. O tom, že takýto postup je v súčasnosti reálny, svedčia ústretové kroky samotných pirátov, ktorí sa snažia predísť zbytočným súdnym sporom(!). Aj samotné Ulož.to v poslednom čase začalo využívať filtračné mechanizmy typu UserGeneratedContentPrinciples, ktoré obmedzujú porušovanie autorského práva a znižujú atraktívnosť služby pre uploaderov[9]. Známy pirátsky projekt Rapidshare už niekoľko rokov čelí žalobám v Nemecku a Česku a je nútený zavádzať filtračné mechanizmy. Kedysi klasický pirátsky projekt je napríklad nútený kontrolovať a blokovať aj externé odkazy na pirátske stránky vo svojich vyhľadávačoch. To, či naozaj dochádza k súmraku českých a slovenských pirátov, ukáže blízka budúcnosť. V každom prípade budeme musieť počkať na prelomový súdny spor s Ulož.to.

[1] KNAPP, V. 1996. Velké právní systémy: Úvod do srovnávací právní vědy. Praha: C.H.Beck, 1996, s. 56 – 57.
[2] BALAŠ, V. – BLAHOŽ, J. – KLÍMA, K. 2007. Srovnávací ústavní právo. Praha: ASPI Publishing s.r.o., 2007, s. 17.
[3] GERLOCH, A. 2009. Teorie práva. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2009, s. 178 – 179. 
[4] KNAPP, V. 1996. Velké právní systémy: Úvod do srovnávací právní vědy. Praha: C.H.Beck, 1996, s. 56 – 57 a 136 – 139.
[5] Žaloba proti Ulož.to môže byť premárnená šanca. Dostupné na Internete z: http://www.lupa.cz/clanky/zaloba-proti-uloz-to-moze-byt-premarnena-sanca 
[6] Britský súd prikázal poskytovateľom blokovať populárne torrent stránky. Dostupné na Internete z: //www.dsl.sk/britskz-sud-prikazal-poskztovatelom-blokovat-popularne-torrent-stranky>
[7] Právotvorný precedens A-and-M Records v. Napster Inc., 239 F.3d 1004, (United States Court of Appeals for the Ninth Circuit, 2001). Dostupné na Internete z: http://w2.eff.org/IP/P2P/napster/010212-opinion.pdf
[8] DOMČEK, M. 2013. Je sťahovanie chráneného obsahu legálne? In: Plus sedem dní, Bratislava, 3, 2013, s. 106 – 108. 
[9]Žaloba proti Ulož.to môže byť premárnená šanca. Dostupné na Internete z: http://www.lupa.cz/clanky/zaloba-proti-uloz-to-moze-byt-premarnena-sanca