Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako správny orgán prvého stupňa, nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kúpu pomôcky, konkrétne vodiaceho psa so špeciálnym výcvikom. Proti rozhodnutiu tohto orgánu sa žalobkyňa odvolala, pričom Krajský súd jej odvolaniu nevyhovel a žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zamietol.
Odôvodnenie Krajského súdu
Krajský súd mal zato, že v súlade so zákonnou úpravou je podmienkou fakultatívneho poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na používanie ktorej je potrebný výcvik fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úspešné absolvovanie výcviku používania tejto pomôcky (Stanovisko NS SR, str. 49). Správne orgány mali v konaní preukázané, že žalobkyňa úspešne neabsolvovala výcvik používania pomôcky, teda psa so špeciálnym výcvikom, rep. tento neabsolvovala vôbec. Preto rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku zodpovedalo zákonu. K dokumentu, ktorý predložila žalobkyňa, označenom ako doklad o absolvovaní školenia – zácviku používania pomôcky, psa so špeciálnym výcvikom, ktorý bol vydaný živnostníčkou na meno žalobkyne, krajský súd uviedol, že zákon výslovne určuje, kto môže byť odborne spôsobilý na výcvik takéhoto psa. Žalobkyňa nie je členom a ani o členstvo v ADE, medzinárodnej organizácii združujúcej výcvikové školy nepožiadala. Informáciu, že osoba ktorá žalobkyni vydala doklad o absolvovaní výcviku podala prihlášku do tejto organizácie súd považoval za zavádzajúcu.
Konštatovanie Najvyššieho súdu SR
V rámci preskúmavaného rozhodnutia Najvyšší súd zistil, že tomuto konaniu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky, psa so špeciálnym výcvikom, pretože žalobkyňa tento výcvik neabsolvovala. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, právoplatne skončené bolo konanie aj na úrovni správneho súdnictva, ktorým Najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu. Už v tomto konaní súd skúmal, či žalobkyňa absolvovala predmetný výcvik. V porovnaní s predchádzajúcim konaním, neuviedla žiadné nové skutočnosti, či námietky preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti. Súdu totižto preukazovala absolvovanie vývciku používania pomôcky len dokladom, ktorý si vystavila ona sama ako živnostníčka. Tieto doklady súd nepovažoval za hodnoverné. K tvrdeniu, že žalobkyňa podala prihlášku do medzinárodnej organizácue ADE, súd uviedol, že z e-mailovej komunikácie so zamestnankyňou ADEu, spolu s inými skutočnosťami, bolo dostatočne preukázané, že takúto prihlášku žalobkyňa nepodala. Súd z internetovej stránky ADEu zistil aj to, že členom tejto medzinárodnej organizácie môžu byť len neziskové ogranizácie, z čoho vyplýva, že živnostníci ako žalobkyňa nie. Z týchto dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu potvrdil. V tejto právnej veci zaujal súd nasledovné stanovisko:
„Podmienkou pre priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky (vodiaceho psa so špeciálnym výcvikom) je absolvovanie výcviku používania pomôcky u osoby odborne spôsobilej na takýto výcvik v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ (Stanovisko NS SR, str. 49)
