Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) v utorkovom hlasovaní schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a zriadenie nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh zákona prešiel schválením v skrátenom legislatívnom konaní, účinnosť má nadobudnúť 1. januára 2026.
Prezident sa rozhodol zákon nepodpísať
Prezident SR Peter Pellegrini oznámil, že nepodpíše zákon ministerstva vnútra o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Ako dôvod uviedol chýbajúce opodstatnenie skráteného legislatívneho konania, nedostatočnú ochranu obetí trestných činov a nevyriešené pripomienky Európskej komisie, ktoré môžu mať následky pre Slovensko. Zákon preto vracia parlamentu.
Som presvedčený, že svoje legitímne ciele môže vláda a vládna koalícia napĺňať aj bez porušovania legislatívnych pravidiel, bez možných porušení princípov právneho štátu a bez ohrozovania slovenských záujmov voči Európskej únii,
uviedol P. Pellegrini.
Podľa prezidenta parlament neodstránil pochybnosti o súlade zákona s európskymi smernicami a stále tak existujú oprávnené obavy z rizika pozastavenia časti európskych prostriedkov pre Slovensko. Zároveň kritizoval priebeh prijímania zákona vrátane skráteného konania.
Ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo v situácii, kedy je ich život čoraz náročnejší, je nevyhnutné dva týždne v parlamente riešiť zánik a následný vznik jedného úradu.
Podľa neho nový úrad nebude mať na začiatku dostatok personálu ani financií, pričom môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Návrh zákona tak bude musieť Národná rada SR prerokovať opätovne. Ak poslanci zákon po opätovnom prerokovaní schvália aj napriek pripomienkam prezidenta a prezident ho následne nepodpíše, zákon bude vyhlásený aj bez jeho podpisu.
Dôvody zmeny existujúceho systému
Existujúci model ochrany obetí a oznamovateľov je podľa ministerstva vnútra rozdelený medzi viaceré štátne orgány. Obete trestných činov sa obracajú na Ministerstvo spravodlivosti SR, zatiaľ čo oznamovateľov chráni samostatný Úrad na ochranu oznamovateľov. Takéto rozdelenie spôsobuje podľa rezortu vnútra zníženú efektivitu, komplikácie v praxi a slabšiu garanciu práv ohrozených osôb.
Dôvodová správa k návrhu zákona poukazuje aj na nerovnováhu medzi právami zamestnancov a zamestnávateľov. V súčasnom systéme zamestnávatelia nemajú dostatočné možnosti preveriť, či oznamovateľovi bola oprávnene poskytnutá ochrana, čo môže zasahovať do ich práv. Nová právna úprava zavádza mechanizmus, ktorý umožní preskúmanie poskytovania ochrany aj zo strany zamestnávateľa, čím sa zabezpečí rovnaké postavenie oboch strán.
Ministerstvo vnútra zdôrazňuje, že cieľom reformy je zvýšiť ochranu práv obetí a oznamovateľov, zjednodušiť procesy a zabezpečiť efektívnu koordináciu v rámci jednej inštitúcie.
Podľa schváleného zákona bude nový úrad nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Bude mať právo zriaďovať regionálne pracoviská, zabezpečovať odškodňovanie obetí, poskytovať právnu pomoc a koordinovať ochranné opatrenia pre oznamovateľov.
Úrad bude fungovať ako rozpočtová organizácia, pričom jeho financovanie bude počas roka možné upraviť iba prostredníctvom Národnej rady SR. Transparentnosť vedenia úradu má zabezpečiť výber predsedu prostredníctvom verejného vypočutia. Výberová komisia bude pozostávať z piatich členov nominovaných rôznymi štátnymi a nezávislými inštitúciami: prezidentom SR, vládou, verejným ochrancu práv, Úradom vlády a poradným orgánom vlády pre oblasť mimovládnych organizácií.
Predseda úradu bude zastúpený podpredsedom, ktorý zabezpečí plynulý chod inštitúcie v prípade neprítomnosti predsedu alebo neobsadenej funkcie.
Nové mechanizmy ochrany
Zákon prináša významné zmeny aj v oblasti práv a povinností zamestnávateľov a oznamovateľov. Nové pravidlá zavádzajú:
-
Možnosť preskúmania rozhodnutia o poskytnutí ochrany zamestnávateľom,
-
Pravidelnú revíziu dôvodnosti poskytovanej ochrany,
-
Ochranu viazanú na súvis s predmetom oznámenia,
-
Možnosť zrušenia ochrany a povinnosť informovať o jej ukončení.
Cieľom týchto zmien je zabrániť situáciám, kde ochrana oznamovateľa neprimerane zasahuje do práv zamestnávateľa alebo nie je relevantná k predmetu oznámenia.
Ochrana obetí trestných činov
Pre obete trestných činov sa zachovávajú existujúce mechanizmy pomoci, avšak agenda sa presunie pod nový úrad. V praxi to znamená:
-
Jednotný kontaktný bod pre obete aj oznamovateľov,
-
Rýchlejšie vybavovanie žiadostí,
-
Jasnejšie kompetencie a zodpovednosti,
-
Zníženú administratívnu záťaž.
Prebiehajúce konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, čo zabraňuje právnemu vákuu a zaručuje kontinuitu ochrany.
Opozícia sa obrátila na Ústavný súd SR
Opozícia napadla zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov na Ústavnom súde. Tvrdí, že prijatý zákon môže byť v rozpore s Ústavou SR aj právom EÚ a spochybňuje aj samotný legislatívny proces. Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) podala podnet v mene 63 opozičných poslancov a požiadala aj o zváženie pozastavenia účinnosti zákona, ktorý má začať platiť od 1. januára 2026. Opozícia kritizuje skrátené legislatívne konanie, zásah do funkčného obdobia predsedníčky ÚOO aj zmeny v pravidlách poskytovania ochrany oznamovateľom. Podľa opozície ide o zásah, ktorý si vyžaduje nezávislé posúdenie Ústavným súdom:
Považujeme za dôležité spraviť všetko pre zastavenie tohto prokorupčného útoku na nezávislú inštitúciu, ktorým ohrozujú aj oznamovateľov korupcie. Pri schválení zákona koalícia nielen porušila všetky procesné pravidlá, ale jeho obsahom naráža na rozpor s Ústavou a právom Európskej únie. Zákonom riešia individuálny problém ministra, ktorý si nevie poradiť s dodržiavaním zákona a tak sa pomstil vedeniu nezávislej inštitúcie. To je v demokratickom právnom štáte absolútne neprípustné. Preto žiadame Ústavný súd, aby zvážil aj pozastavenie účinnosti, čím by sa zamedzilo zrušeniu úradu k 1. januára 2026.
