Právne Noviny sa opäť vybrali na cesty, ktoré nás zaviedli na Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (úrad). Ide o mladý úrad, ktorý sme sa rozhodli predstaviť najmä z dôvodu, že drží ochrannú ruku nad všetkými, ktorí bojujú za spravodlivosť.
„Stojíme za všetkými odvážnymi a zodpovednými, ktorí sú ochotní ísť do krátkodobého diskomfortu a poukážu na nezákonné praktiky, ktorých odstránenie vytvorí lepšiu spoločnosť pre nás všetkých,“
vysvetľuje úrad dôležitosť nahlasovania protispoločenskej činnosti.
Ako to celé začalo?
V marci 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon). Približne dva roky trvalo, kým sa pristúpilo k samotnému procesu založenia úradu.
Tento proces začal voľbou predsedu, resp. predsedníčky, ktorou sa vo februári 2021 po zvolení Národnou radou SR na najbližších 7 rokov stala Mgr. Zuzana Dlugošová. Pred kandidovaním na túto funkciu pôsobila ako advokátka so zameraním na ochranu ľudských práv a princípy právneho štátu. Ďalšie skúsenosti získala počas pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva. Pracovala aj v oblasti vzdelávania sudcov, prokurátorov, vyšších súdnych úradníkov a vo vzdelávaní sa dlhé roky venovala študentom práva, ktorým na Právnickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislava prednášala právnu etiku. Všetky tieto skúsenosti nakoniec vyústili do podania prihlášky do výberového konania na funkciu predsedu úradu.
Tento mladý nezávislý štátny orgán začal oficiálne fungovať od septembra 2021 v Bratislave, časom sa však pravdepodobne detašovanými pracoviskami rozšíri aj do ďalších kútov Slovenska. Napriek pandémii a lockdownom sa začal na zelenej lúke postupne tvoriť malý tím ľudí, ktorý zo začiatku pracoval ad hoc na všetkom, čo bolo potrebné urobiť pre riadne fungovanie úradu. Veľa času ukrojilo aj materiálne a technické zabezpečenie, nastavenie procesov komunikácie s oznamovateľmi, zabezpečenie webovej stránky a pod.
Úlohou úradu je okrem ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj konzultácia a poskytovanie pomoci zamestnávateľom, a čo je veľmi podstatné, zabezpečenie osvety a zmeny spoločenského vnímania korupcie a jej oznamovania.
„Je dôležité, aby ľudia vedeli, že na Slovensku existuje úrad, ktorý podrží oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Dôležité je aj aby si spoločnosť vážila takéto poctivé a odvážne kroky zo strany oznamovateľov,“
vysvetlila pani predsedníčka.
Aktuálne na úrade pracuje 18 zamestnancov. Náplňou ich práce je okrem pomoci a ochrany oznamovateľom vo veľkej miere aj komunikácia a vzdelávanie verejnosti. Mohlo by sa zdať, že na úrade pracujú hlavne právnici, ale nie je tomu tak. Úrad zamestnáva aj ďalšie profesie zamerané na vzdelávanie, mediálnu komunikáciu, prácu s mládežou a pod. Okrem nich tu pracujú aj analytici, ktorí zbierajú a vyhodnocujú dáta, ktoré sa týkajú korupcie, ochoty oznamovať vážne porušovanie zákonov a aj dôvody nedôvery spoločnosti napr. v políciu a prokuratúru. Analytická činnosť je dôležitá hlavne z pohľadu poznania prostredia a vyhodnocovania, ktoré nástroje ochrany oznamovateľov v praxi fungujú viac a ktoré menej.
Právnici sa zameriavajú primárne na konkrétnu pomoc klientovi – oznamovateľovi. Okrem toho konzultujú so zamestnávateľmi ako správne nastaviť podmienky pre ich zamestnancov, aby títo mohli prípadné protispoločenské aktivity na pracoviskách bezpečne nahlasovať.
Na odbore prevencie a komunikácie, ktorý vedie Natália Pindrochová, sa venujú nielen zvyšovaniu povedomia verejnosti o ochrane oznamovateľov, školeniu zamestnancov štátnej správy a biznisu, ale aj hodnotovému vzdelávaniu. Skúmajú, prečo práve na Slovensku máme zvýšenú mieru korupcie oproti ostatným európskym krajinám a akú úlohu v tom zohráva školský systém, v ktorom sa témy korupcie a celkovo protispoločenskej činnosti dostatočne nekomunikujú. Po rozšírení tímu o ďalších pracovníkov je v pláne zamerať sa práve aj na vzdelávanie študentov.
Oznamovanie protispoločenskej činnosti
Ak sa zamestnanec pri výkone svojej práce dozvie o ohrození verejného záujmu a svoje podozrenie oznámi, stáva sa tzv. whistleblowerom – oznamovateľom nekalých praktík.
„Konanie ohrozujúce verejný záujem je také konanie, ktoré negatívne vplýva na dôležitý záujem spoločnosti a zároveň presahuje záujem jednotlivca. Môže ísť napríklad o trestné činy korupcie, machinácie pri verejnom obstarávaní, či zneužívania právomocí verejného činiteľa, ale patria sem aj priestupky alebo iné správne delikty,“
podrobne spresňuje úrad.
Protispoločenská činnosť sa nevzťahuje iba na úrady a štátne orgány, ako si môžu mnohí myslieť. Ku korupcii môže dochádzať aj v súkromných firmách, rovnako ako aj k machináciám pri nákupoch, pozmeňovaniu, resp. falšovaniu dokladov pri žiadostiach o dotácie alebo konfliktom záujmov. Oznámenie tak môže byť podané v akejkoľvek pracovnej oblasti. Netreba zabúdať, že whistleblower podáva oznámenie v dobrej viere, t. zn., že sa odôvodnene domnieva, že uvádza pravdivé skutočnosti, ktoré vie preukázať.
Ako sme už spomenuli vyššie, komunikáciu s oznamovateľmi zabezpečujú právnici úradu. Oznamovatelia sa môžu pýtať na podrobnejšie informácie prostredníctvom bezplatnej telefonickej linky, formuláru zverejnenom na webovom sídle úradu alebo písomne, či už listinne alebo e-mailom. Na tomto úrade neplatí štandardná lehota 30 dní na vybavenie, s ktorou sa nám automaticky úrady spájajú. Po tom, ako oznamovateľ úrad kontaktuje, ten sa snaží odpovedať bezodkladne aj s ohľadom na dôležitosť a účel samotného oznámenia a ochrany oznamovateľa.
Po priradení konkrétneho klienta si sám právnik urobí prvotnú analýzu prípadu a stanoví, akým smerom oznamovateľa naviesť alebo aké konkrétne kroky je možné v danom prípade spraviť pre zabezpečenie jeho ochrany.
Vo veľa prípadoch poskytuje úrad bežné poradenstvo. Oznamovatelia totiž často nevedia, kam majú protispoločenskú činnosť oznámiť. Pri prvom kontakte úrad zisťuje, či klient oznámil svoje podozrenia aj interne zamestnávateľovi alebo orgánom činným v trestnom konaní, čo sú podstatné informácie pri rozhodovaní sa, aký ďalší postup zvoliť.
Ochrana oznamovateľa
Samotná ochrana ma viacero podôb, patrí sem napr. pozastavenie účinnosti konkrétneho pracovnoprávneho úkonu zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré, ak sú reakciou zamestnávateľa na podané oznámenie, nazývajú sa aj odvetné opatrenia. Najčastejším úkonom je výpoveď, ale často je to aj upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ako „predkrok“ na podanie výpovede. Po zastavení účinnosti týchto úkonov je dôkazné bremeno na strane zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že nejde len o odvetné opatrenia súvisiace s oznámením, ale existujú skutočné dôvody, ktoré ho k takémuto úkonu viedli.
Oznamovateľom zákon poskytuje tzv. preventívnu ochranu a následnú ochranu. Preventívna ochrana je zabezpečovaná prostredníctvom prokuratúry alebo správneho orgánu, ak sa neoznamuje trestný čin, ale ide o správny delikt. Väčšina prípadov z doterajšej praxe úradu je však trestnoprávnych z oblasti verejného obstarávania. Prokurátor je tým, kto môže oznamovateľovi udeliť status chráneného oznamovateľa. Podstatou preventívnej ochrany je, že po jej udelení (ak pracovný pomer naďalej trvá) každá zmena alebo úkon zamestnávateľa voči oznamovateľovi podlieha súhlasu úradu. Ak by zamestnávateľ chcel zamestnanca prepustiť, zmeniť mu pracovnú pozíciu alebo znížiť jeho plat, nemôže tak urobiť bez súhlasu úradu. Tomu musí najprv preukázať, že nejde o odvetné opatrenie spojené s oznámením protispoločenskej činnosti.
Následná ochrana má význam v situáciách, v ktorých sa už niečo udialo, t. j. ak zamestnávateľ už úkon voči zamestnancovi vykonal a zamestnanec sa chce chrániť. Úrad vie následne zareagovať, tento úkon pozastaví a „zmrazí“ situáciu na 30 dní. Do konca uplynutia tejto lehoty sa zamestnanec môže obrátiť na súd s návrhom na určenie neplatnosti pracovnoprávneho úkonu a s požiadavkou na vydanie neodkladného opatrenia na zastavenie účinnosti toho konkrétneho pracovnoprávneho úkonu.
„Ak súd neodkladné opatrenie vydá a potvrdí rozhodnutie úradu o odložení účinnosti, počas celého súdneho sporu, kým sa rozhodne o (ne)platnosti napr. výpovede, má zamestnávateľ povinnosť oznamovateľa naďalej zamestnávať a vyplácať mu mzdu,“
vysvetlila pani predsedníčka.
V jednoduchosti povedané, ochrana spočíva v tom, že počas zložitej a napätej situácie medzi zamestnávateľom a zamestnancom – oznamovateľom neostane tento „na dlažbe“ a nebude ekonomicky zraniteľný z dôvodu straty zamestnania.
V jednom konkrétnom prípade oznamovateľ, zamestnanec štátneho podniku, poukázal na machináciu pri verejnom obstarávaní. Svoje podozrenie oznámil najskôr interne u zamestnávateľa, avšak interným prešetrením sa porušenie nezistilo, preto sa rozhodol obrátiť na prokuratúru. Následne začal mať dôvodné obavy, že zamestnávateľ pristúpi k odvetným opatreniam. Nakoľko oznamovateľ už mal vedomosť o vzniku úradu, rozhodol sa navštíviť ho osobne a úrad mu poskytol poradenstvo o možnostiach jeho ochrany. V tomto konkrétnom prípade hrozilo, že zamestnávateľ sa pripravuje na zbavenie vedúcej pozície, ktorú doteraz oznamovateľ zastával.
Dôležité je upozorniť na málo známy fakt, a to, že oznamovatelia už v situácii, kedy sa obracajú na prokuratúru, môžu žiadať o ochranu. V tomto konkrétnom prípade o tejto možnosti oznamovateľ nevedel, preto mu zabezpečiť ochranu napomohol úrad a v priebehu jedného dňa ju mal rozhodnutím prokurátora priznanú.
„Veľmi úzka a vzájomná komunikácia na dennej báze a podpora je veľmi dôležitá najmä s ohľadom na to, aby oznamovateľ nemal pocit, že je v tejto náročnej situácii sám,“
ozrejmila dôležitosť kontaktu s oznamovateľom právnička úradu, pani Nikola Jaborníková.
Odmena pre oznamovateľa
V osobitných prípadoch môže úrad za oznámenie priznať oznamovateľovi odmenu, ak v danom prípade bola udelená sankcia alebo v trestnej veci bola podaná obžaloba. Odmena je kompenzáciou za snahu a poctivé kroky oznamovateľa, osobitne, ak si oznamovateľ za svoj krok vytrpel odvetné opatrenia, šikanu a nepriateľské postoje v zamestnaní. Každý prípad je posudzovaný individuálne a podľa prínosu oznamovateľa sa bude posudzovať aj výška odmeny.
Odmena by však podľa úradu nemala byť nástrojom motivácie oznamovateľov a treba upozorniť, že nie je nárokovateľná. Drvivá väčšina (doterajších) oznamovateľov oznamuje svoje podozrenia s úmyslom zlepšiť prostredie, v ktorom žijú, či pracujú.
Povinnosti zamestnávateľov
Zamestnávatelia, či už štátna inštitúcia alebo súkromná firma, by mali vo vlastnom záujme vystupovať a konať transparentne, čím chránia samých seba. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú 50 a viac zamestnancov a aj zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci a zamestnáva minimálne 5 zamestnancov, sú povinní zaviesť vnútorný systém nahlasovania podnetov a určiť zodpovednú osobu (často sú nimi osoby pracujúce v oblasti compliance, HR a pod) za prijímanie, evidovanie a preverovanie oznámení. Táto osoba by mala byť dôveryhodná pre kolegov - ostatných zamestnancov a zároveň dostatočne erudovaná na to, aby bola schopná podnety prešetriť. Úrad odporúča nenechať túto činnosť len na pleciach jednej osoby, ale zaviesť tzv. pravidlo štyroch očí pre lepšiu kontrolu a objektívnejšie prešetrenie podnetov.
Ak oznamovateľ predsa len nemá dôveru v zodpovednú osobu a obáva sa jej zveriť so svojimi zisteniami, môže krok interného nahlásenia vynechať a obrátiť sa priamo na úrad alebo políciu, prokuratúru.
Ideálnym stavom pre zamestnávateľov je prijatie vnútornej smernice, v ktorej sa stanovia spôsoby oznamovania, lehoty na vybavenie v súlade so zákonom a pod. Zodpovednosť za prešetrenie interného podnetu je na zamestnávateľovi – výsledkom môže byť prijatie konkrétnych opatrení, ale aj postúpenie podnetu a výsledkov prešetrenia orgánom činným v trestnom konaní.
Úrad má zákonnú kontrolnú právomoc nad zamestnávateľmi, avšak jeho prioritou momentálne nie je ukladanie sankcií. Záujmom úradu je napomôcť správne a efektívne nastaviť interné systémy zamestnávateľov, ktorých zavedenie a praktické využívanie nie je vôbec náročné.
Úrad so vzácnym poslaním
Na úrade sme strávili niekoľko príjemných hodín a odchádzali sme s dobrým pocitom, že konečne aj na Slovensku existuje inštitúcia, ktorá sa zaujíma o ľudí snažiacich sa upozorniť a riešiť nekalé konania. Táto práca nie je určená pre každého, avšak zo zamestnancov, s ktorými sme sa stretli, bol záujem a zápal pre ich prácu citeľný.
Úrad čaká v najbližšej dobe veľká rekonštrukcia priestorov a obstaranie nového webového portálu. Na ňom by malo byť vyriešené elektronické podávanie oznámení, ktoré bude možné podať aj anonymne. Úrad plánuje aj spustenie veľkej komunikačnej kampane, ktorou sa bude na jednej strane usilovať o zvýšenie povedomia o samotnej existencii úradu a na strane druhej o osvetu a zmenu myslenia spoločnosti, aby sa korupcia dostala mimo spoločenskú normu.
Úradu v jeho činnosti a vo všetkých plánoch držíme palce a v mene redakcie Právnych Novín ďakujeme za príležitosť prísť nahliadnuť, ako jeho práca vyzerá v praxi.
