Žalobca sa v prípade niekoľkými žiadosťami domáhal sprístupnenia informácií od žalovaného – obce Veličná, konkrétne viacerých informácií o výstavbe nového chodníka v tejto obci. Obec informovala žalobcu e-mailom, že rozhodnutie o výstavbe chodníka možno nájsť na jej webovom sídle. Obec tak o žiadostiach kvalifikovaným spôsobom nerozhodla, a preto žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. Po podaní odvolania obec sprístupnila žalobcovi verejnú vyhlášku s predĺžením lehoty na doplnenie žiadosti a doby prerušenia konania. O zostávajúcich častiach žiadosti žiadnym spôsobom nerozhodla. Podľa žalobcu v konaní o žiadostiach žalobcu došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe, ako aj k vydaniu fiktívneho rozhodnutia aj v rámci odvolacieho konania. § 18 ods. 2 citovaného zákona výslovne predpokladá v prípade aj čiastočného nesprístupnenia informácií vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení konkrétnej informácie a jeho riadne doručenie poštou žiadateľovi v lehote stanovenej citovaným zákonom.
Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie starostu obce Veličná vydané v konaní o odvolaní žalobcu v spojení s fiktívnymi rozhodnutiami obce o nesprístupnení informácií požadovaných žalobcom a vec vrátil žalovanému na nové konanie.
Správny súd predtým, ako meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). Pokiaľ obecný úrad ako prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadostiach žalobcu o sprístupnenie informácií podaním – e-mailovým oznámením, bolo potom na mieste – ak mal žalobca za to, že povinná osoba mu čiastočne odmietla sprístupniť požadované informácie podľa zákona o slobode informácií – napadnúť vec riadnym opravným prostriedkom v zmysle Správneho poriadku, ktorý sa na zákon o slobode informácií vzťahuje subsidiárne (§ 22 ods. 1 cit. zákona).
Fiktívne rozhodnutie však v danom prípade vydané nebolo. Preto z týchto dôvodov nebolo možné konštatovať, že by došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí v zmysle § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktoré žiada žalobca v žalobe preskúmať. Ak teda nebolo vydané či už prvostupňové alebo druhostupňové fiktívne rozhodnutie, potom je potrebné konštatovať, že neexistuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu tak, ako ho špecifikoval žalobca v podanej žalobe, a to konkrétne fiktívne rozhodnutie starostu Obce Veličná, vydané v konaní o odvolaní žalobcu. Pokiaľ nebolo vydané prvostupňové fiktívne rozhodnutie, nemohlo byť voči nemu podané odvolanie, o ktorom by bolo rozhodnuté taktiež fiktívnym odvolacím rozhodnutím.
Správny súd konštatoval, že v danom prípade absentuje základný prvok založenia právomoci správneho súdu vo veci konať, a to existencia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ neexistuje predmet prieskumu, nie je vôbec možné viesť správne súdne konanie a meritórne rozhodnúť. Jedná sa o neodstrániteľnú vadu v procesných podmienkach, ktorú však nemožno právne subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu uvedenú v § 98 ods. 1 písm. a) až h) SSP (aplikácia § 98 ods. 1 písm. g) je možná v prípade, ak reálne existuje určitý akt, ktorý však správny súd v zmysle § 7 nepreskúmava, čo nie je daný prípad). Preto v tomto konkrétnom prípade bolo potrebné konanie zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP.
Žalobca ako sťažovateľ podal proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci správneho súdu v napadnutom uznesení. Nestotožnil sa najmä s tvrdením správneho súdu, že v emailovej odpovedi žalovaného ide o rozhodnutie, ktoré mohol žalobca napadnúť v zmysle § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám riadnym opravným prostriedkom – odvolaním v zmysle Správneho poriadku – zákona č. 71/1967 Zb. a z tohto dôvodu keďže neexistoval predmet prieskumu, bolo potrebné konanie zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP.
Kasačný súd poukázal na to, že ,,povinný subjekt musí o odmietnutí (de facto o nevyhovení) žiadosti vydať správne rozhodnutie, s poukazom na § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré by malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46, resp. 47 Správneho poriadku s odkazom na § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nezriedka sa však stáva, že povinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym oznámením (napríklad listom) o tom, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia neposkytne. Tým potom vzniká otázka, akým spôsobom sa na takéto neformálne oznámenie pozerať, či je ho možné považovať za formálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k rozhodnutiu v takýchto prípadoch vôbec nedošlo. V prvom prípade by takéto rozhodnutie bolo preskúmateľné na podklade odvolania, zatiaľ čo v druhom prípade by podané odvolanie muselo byť vyhodnotené ako sťažnosť.
V predmetnej preskúmavanej veci však išlo o to, že žalobca nenapadol riadnym opravným prostriedkom tzv. emailové oznámenie žalovaného o tzv. čiastočnom vyhovení respektíve nevyhovení žiadosti o poskytnutie tam uvedených informácií ako konštatoval správny súd, hoci tak mohol učiniť s poukazom na subsidiárne použitie Správneho poriadku. Žalobca, tak ako bolo vyššie uvedené ale napadol odvolaním tzv. prvostupňové fiktívne rozhodnutie. Nešlo tiež pri tom o oznámenie, ktoré by malo listinnú podobu.
Je zrejmé, že uvedené e-mailové oznámenie postráda tzv. formálne znaky rozhodnutia v zmysle zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb., t. j. toto najmä nebolo vyhotovené v písomnej forme a nemá ani formálne znaky rozhodnutia, ktorými sú najmä výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Kasačný súd sa preto nestotožňuje s názorom správneho súdu, že v danom prípade by išlo o rozhodnutie, ktoré mohol žalobca napadnúť v zmysle zákona o správnom konaní riadnym opravným prostriedkom.
Podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejde o rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 47 Správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou (emailom), ako tomu bolo v predmetnom prípade (prípadne telefonicky), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia (§ 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kasačný súd s poukazom na § 440 ods. 1 pís. g) SSP za použitia § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.01.2021, sp. zn. 8Sžik/1/2020
