Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Kontumačné rozhodnutie súdu považovala za nedôvodné a formalistické. Počas celého sporu bola procesne aktívna, svoju neúčasť trikrát písomne ospravedlnila a vždy dala súhlas, aby sa konalo v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Vec bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania pre skutkovú a právnu jednoduchosť.
Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná vo svojom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila skutočnosť, že by svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami. Podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku splnené boli. Navyše podľa názoru žalobcu nebolo ospravedlnenie neúčasti podané oprávnenou osobou, ktorá by disponovala preukázateľným poverením pre tento úkon. Je tiež potrebné skúmať poverenie z 11.3.2020 na prípravu a podanie odvolania, či má zákonom predpísané atribúty.
V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovanej, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnila a súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti.
Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (CSP) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj procesné podmienky platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci.
Žalovaná bola na pojednávanie nariadené na deň 29.1.2020 o 9.30 hod., na ktorom sa rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, riadne a včas predvolaná. V predvolaní na pojednávanie bola žalovaná poučená, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej dňa 27.1.2020 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom zaslala vyjadrenie k veci a súčasne ospravedlnila svoju neúčasť i neúčasť žalovanej na pojednávaní s ohľadom na dodržanie zásady hospodárnosti konania a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom. Navrhla, aby súd rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení s tým, že zároveň dala súhlas na prejednanie sporu a vyhlásenie rozsudku v ich neprítomnosti. K podaniu žalovanej bola pripojená osvedčovacia doložka zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby. Predmetné podanie bolo podpísané platným zaručeným elektronickým podpisom advokátskej koncipientky zvoleného právneho zástupcu žalovanej.
Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.
Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Účelom zákona je sankcionovať pasivitu žalovaného v konaní, ako aj eliminovať obštrukcie.
Odvolací súd považuje za nutné upozorniť na zásady aplikácie inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ako vyplývajú i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalovanej, pretože žalovaná v konaní nebola pasívna (k veci samej sa viackrát relevantne písomne vyjadrila) a svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Neúčasť na pojednávaní odôvodnila zásadou hospodárnosti a nenavyšovaním trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že výsluch svedkov či strany sporu v prejednávanej veci navrhnutý nebol, preto samotná účasť na pojednávaní by bola len opakovaním písomných vyjadrení. Za takýchto okolností prípadu sa vydanie kontumačného rozsudku zásadne míňa jeho účelu. Skutočnosť, že strana sporu svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlní a súčasne súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti, keďže svoju osobnú účasť na pojednávaní zjavne nepovažuje za potrebnú (vzhľadom na vyčerpávajúcu argumentáciu prezentovanú v jej písomných vyjadreniach), nemožno považovať za procesnú pasivitu v spore, a tým negovať jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. jej právo podať riadny opravný prostriedok. Súdu prvej inštancie nič nebránilo na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodnúť, avšak nie formou procesnej sankcie, a teda skrátenou formou rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní je predovšetkým právo strany sporu, pričom je na nej, či toto právo využije alebo nie.
Postup súdu prvej inštancie v danej veci (vydaním kontumačného rozsudku v neprospech žalovanej) sa javí odvolaciemu súdu príliš formalistický. Správanie sa žalovanej v tomto spore neodporovalo zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Aj keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.
Pre úplnosť, vo vzťahu k námietkam žalobcu, že ospravedlnenie neúčasti nebolo podané oprávnenou osobou, ktorá by disponovala preukázateľným poverením pre tento úkon (podanie bolo podpísané advokátskou koncipientkou zvoleného právneho zástupcu a nebolo k nemu priložené poverenie), odvolací súd uviedol, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nie je úkonom právnej služby, na ktorý by bolo potrebné osobitné poverenie udelené advokátom advokátskemu koncipientovi.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
zdroj: uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/87/2020 zo dňa 30.04.2021
