Súdne poplatky sú upravené zákonom č. 71/1992 Zb. zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). V zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona: „Súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.“
Súdne poplatky tak predstavujú určité plnenie, ktoré sa poskytuje za úkony a konanie v citovanom ustanovení uvedených subjektov. Funkciou súdneho poplatku je sčasti funkcia uhradzovacia, ale predovšetkým obmedzovacia funkcia. Obmedzenie plní súdny poplatok v tom zmysle, že odrádza „súduchtivých“ žalobcov od nezmyselného zaťažovania súdov žalobami. Ak by v právnej úprave takýto inštitút absentoval, nič by neodrádzalo kohokoľvek, aby si podal žalobu pri každej maličkosti, nakoľko by ho nezaťažovalo finančné bremeno v podobe súdneho poplatku. Súdy by tak nestíhali vybavovať svoju agendu a prístup k spravodlivosti by bol s časového hľadiska značne obmedzený.
Zákon o súdnych poplatkoch v § 2 určuje, koho treba chápať ako poplatníka. Keďže je tento príspevok zameraný na problematiku oslobodenia od súdneho poplatku, toto ustanovenie necitujeme, ale odkazujeme na jeho štúdium.
Oslobodenie od súdneho poplatku možno v podmienkach Slovenskej republiky diferencovať. V prvom rade hovoríme o zákonnom oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré upravuje priamo zákon o súdnych poplatkoch. Ak nie sú splnené podmienky na uplatnenie zákonného oslobodenia, je možné oslobodenie od poplatkov rozhodnutím súdu, avšak len na základe návrhu.
Zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov
Zákon o súdnych poplatkoch v § 4 upravuje možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov na základe zákonných dôvodov. Odsek 1 zakotvuje ako podmienku pre oslobodenie konkrétny typ konania. Pre rozsiahlosť týchto ustanovení sme sa rozhodli nereprodukovať ich v originálnom znení. Naopak vyberáme najpodstatnejšie body z ich obsahu. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sú od poplatkov oslobodené okrem iných aj tieto typy konania:
● konanie o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o spôsobilosti na právne úkony,
● konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
● konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
● konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy...
V odseku 2 predmetného ustanovenia zas zákonodarca upravil oslobodenie od súdneho poplatku na základe subjektu, ktorý ma byť oslobodený. Znova vyberáme len niektoré body. Oslobodení sú:
● Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
● obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
● maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
● žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
● žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
Subjektov, oslobodených od súdneho poplatku je samozrejme oveľa viac. Pre komplexné informácie odkazujeme na zákon o súdnych poplatkoch.
Oslobodenie od súdneho poplatku rozhodnutím súdu
Ak nie sú splnené podmienky na zákonné oslobodenie, do úvahy prichádza oslobodenie rozhodnutím súdu. Právnu úpravu predstavuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Ten upravuje oslobodenie od súdnych poplatkov v § 254. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia: „Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.“ Z uvedeného vyplýva, že subjekt, ktorý chce byť oslobodený od súdneho poplatku musí dať na to súdu návrh. Súd bude skúmať predovšetkým majetkové a osobné pomery osoby (príjem, vyživovacia povinnosť, vlastníctvo...).
Súd však v zmysle § 254 ods. 2 disponuje dôležitým oprávnením: „Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.“ Zákon týmto ustanovením zdôrazňuje, že oslobodenie od súdneho poplatku musí byť podložené pomermi konkrétnej osoby a je možné ho odňať, dokonca aj so spätným účinkom.
Oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebne vykladať v zmysle aktuálnej právnej úpravy. Jej poznanie nám môže pomôcť zorientovať sa v prípadoch, kedy môžeme byť od poplatkovej povinnosti oslobodení.
