Z uvedeného je zrejmé, že slovenský verejný ochranca práv je konštituovaný ako orgán ochrany subjektívnych práv a objektom jeho záujmu môže byť len porušenie základných práv a slobôd. V tejto súvislosti verejný ochranca práv v správach o svojej činnosti opakovane inicioval, aby bol zákon o verejnom ochrancovi práv v tejto časti novelizovaný, resp. rozšírený o pôsobnosť verejného ochrancu práv na všetky práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Tým by sa Slovenská republika priblížila k ochrane pred celou „maladministráciou“[1] (zlou správou). Navrhované rozšírenie pôsobnosti však nebolo realizované.
Do pôsobnosti verejného ochrancu práv nepatrí riešenie sporov medzi fyzickými osobami ani právnickými osobami navzájom, ani súkromnoprávne spory fyzických osôb s právnickými osobami, či týkajúce sa súkromnoprávnych vzťahov. Rovnako verejný ochranca práv nie je oprávnený preskúmať, revidovať, meniť alebo vlastnými rozhodnutiami nahrádzať rozhodnutia súdov. Nie je účastníkom súdneho konania. Nemôže zastupovať účastníkov konania, ani podávať za nich návrhy či opravné prostriedky. Verejný ochranca práv je však oprávnený preskúmať plynulosť súdneho konania ( či nedochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní ). Tiež nie je oprávnený poskytovať právne rady, zaujímať stanoviská, či robiť rozbor konkrétnych právnych situácií vo veciach nepatriacich do jeho pôsobnosti.
Rozsah osobnej pôsobnosti ochrancu je v zákone[2] vymedzený pozitívnym a negatívnym výpočtom subjektov. Do prvej skupiny subjektov, na ktorých sa pôsobnosť ochrancu vzťahuje, patria orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy a právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Do druhej skupiny subjektov, na ktorých sa pôsobnosť ochrancu nevzťahuje, patrí Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, vyšetrovatelia Policajného zboru, prokuratúra a súdy, s výnimkou štátnej správy súdov. Pôsobnosť ochrancu sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej povahy.