#obchodný zákonník

Nová súdna mapa a zmeny pre podnikateľov
Od 01. 06. 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým prišlo k zavedeniu novej súdnej mapy. Medzi zmeny, ktoré touto novelou nastali a ktoré ovplyvnia podnikateľov, patrí napríklad zmena názvov a organizácie okresných súdov v rámci Bratislavy a Košíc, či vznik novej kauzálnej príslušnosti pre obchodnoprávne spory.

Porovnanie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo a dopad na jeho zodpovednosť za vady diela v režime Obchodného zákonníka
Zmluva o dielo predstavuje v podnikateľskom prostredí jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. O jej rozšírenosti svedčí aj fakt, že v praxi sa môžeme stretnúť s jej využitím aj pre prípady, ktoré z hľadiska obsahu nie úplne zodpovedajú tomuto zmluvnému typu, ale to už je iný príbeh.

Novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu skrýva viaceré riziká
V posledných dňoch v médiách zarezonoval návrh novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Do popredia vystupuje najmä zásah do oblasti bankového tajomstva. Podľa navrhovanej úpravy majú byť bankové subjekty povinné raz ročne poskytovať v elektronickej podobe informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, o klientoch, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a to na základe písomnej žiadosti Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva.

Spoločnosť v kríze
Inštitút krízy obchodnej spoločnosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Obchodného zákonníka prevedenou zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnou od 1. januára 2016.

Upozornenie pre prijímateľov podielu zaplatenej dane z príjmov
Podľa § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je prijímateľ podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb (napr. občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia) povinný zverejniť presnú špecifikáciu jeho použitia (účel, výšku, spôsob použitia v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou) v Obchodnom vestníku.

Vláda schválila návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra
Vláda na minulotýždňovom rokovaní schválila Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra. Materiál obsahuje rad opatrení, ktorých postupným zavedením chceme dosiahnuť zlepšenie súčasného fungovania a efektivity obchodného registra. Súčasne prispejú k významnému zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Opatrenia majú byť v zmysle uznesenia vlády realizované v dvoch na seba nadväzujúcich fázach – v prvej fáze do 31. decembra 2018 a v druhej fáze do 31. decembra 2020.

Právnická osoba ako blízka osoba
V Obchodnom a Občianskom zákonníku sú upravené právne vzťahy, v ktorých nadobúda právny význam skutočnosť, či sú ich účastníci blízke osoby. Je možné tieto ustanovenia aplikovať aj vo vzťahu medzi právnickými osobami alebo medzi fyzickou osobou a právnickou osobou?