Odysea zdravotných sestier na Slovensku: Neplatné výpovede v žiarskej nemocnici?

Ako sa to stalo

Je pozoruhodné, ako sa situácia vymkla z pod kontroly vládnym politikom a predstaviteľom Ministerstva zdravotníctva SR. Pritom Národná rada SR paralelne s takzvaným „sesterským zákonom“[1] schválila aj „lekársky zákon“[2], ktorý zaviedol legislatívne garancie pre platy slovenských lekárov a zaviedol ich obligatórny mierny (etapovitý) rast. Na základe tejto selektívnej právnej úpravy došlo napríklad k 1. júlu 2013 k nárastu priemernej hrubej mzdy lekára na Slovensku na 1272, - EUR mesačne, čo predstavovalo 2,1-násobok priemernej mzdy v slovenskom národnom hospodárstve za rok 2012[3].

Sesterský zákon[4] najmä pre nárazové drastické zvyšovanie miezd zdravotných sestier a pôrodných asistentiek taký úspech nemal. Ústavný súd SR ešte v roku 2012 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej lekárskej komory s tým, že pozastavil účinnosť zákona do právoplatného rozhodnutia v merite veci[5]. Štátne zdravotnícke zariadenia nad rámec zákona navýšili platy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám a dostali za to od Ministerstva zdravotníctva SR finančnú kompenzáciu (na úhradu zvýšených mzdových nákladov)[6].

Neštátne zdravotnícke zariadenia však nemuseli k skokovitému zvýšeniu miezd pristúpiť a rozhodli sa počkať na konečné rozhodnutie vo veci. Keďže však nevedeli, ako sa spor skončí, pre istotu začali robiť organizačné zmeny a iné účelové pracovnoprávne opatrenia, aby sa niektorých neposlušných „prebytočných“ sestier zbavili[7].

Sesterský zákon a jeho dôsledky

Dnes už vieme, ako mediálne sledovaný spor dopadol: Ústavný súd SR sa stotožnil s argumentáciou Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej lekárskej komory a uznesením zo 7. júla 2013 sesterský zákon[8] označil za rozporný s Ústavou SR[9]. Konkrétne ide o nesúlad s ustanoveniami článku 20 ods. 1 Ústavy SR[10], ktoré zakotvujú ústavné právo vlastniť majetok, pričom všetky formy vlastníctva bez rozdielu by mali požívať rovnakú právnu ochranu (rovnaký štandard pre všetkých)[11]. Ústavný súd SR zároveň inkriminovaný zákon považuje za hrubý zásah do vlastníctva zdravotníckych zariadení, ktorý prirovnáva k vyvlastneniu[12]. V ustanoveniach sesterského zákona vidí tiež rozpor s ustanoveniami článku 20 ods. 4 Ústavy SR[13], podľa ktorých je zásah do vlastníctva neštátnych zdravotníckych zariadení prípustný len ako „opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných“[14].

Aj keď sesterský zákon[15] skončil neslávne, problémy zdravotných sestier to už neovplyvnilo. Jednak neštátni zamestnávatelia v zdravotníctve nečakali na verdikt ústavného súdu a začali prepúšťať alebo organizačnými zmenami znižovali a menili pracovné úväzky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek[16]. V štátnych zdravotníckych zariadeniach predmetný nález Ústavného súdu SR vyvolal neistotu, ktorú energickým zásahom vyriešila až úradujúca ministerka zdravotníctva JUDr. Zuzana Zvolenská (Smer-SD)[17].

Podarilo sa jej dosiahnuť, že v rámci procesu kolektívneho vyjednávania (v zmysle príslušných ustanovení Zákona o kolektívnom vyjednávaní)[18] bola pre štátne zdravotnícke zariadenia dohodnutá kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá od 1. júla 2013 zaviedla jednotný systém odmeňovania zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku[19]. Mzdy zdravotných sestier a pôrodných asistentiek tak vzrástli (alebo skôr stagnovali) na priemernú hodnotu 670,- EUR mesačne brutto, čo však nedosahuje ani priemernú hrubú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky[20].

Odysea prepustených zdravotných sestier

Vyššie zmienená kolektívna dohody vyššieho stupňa sa však netýka neštátnych (verejnoprávnych) a súkromných zdravotníckych zariadení, ktoré zamestnávajú väčšinu zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku[21]. Mzdy týchto sestričiek sú minimálne, takže svoju čistú mzdu spravidla míňajú na bazálnu spotrebu a pri investíciách alebo pri nakupovaní vianočných darčekov sú odkázané napríklad na spotrebné úvery[22].

To však nie je všetko. Niektorí neštátni zamestnávatelia po prijatí sesterského zákona nečakali na verdikt Ústavného súdu SR a začali s racionalizačnými opatreniami, organizačnými zmenami alebo jednoducho určitý počet zdravotných sestier prepustili[23]. Aj keď k takýmto opatreniam pristúpili viacerí zamestnávatelia v zdravotníctve, jedným z prvých bola Všeobecná nemocnica v Žiari nad Hronom, ktorú prevádzkuje nezisková organizácia Nemocnice a polikliniky[24].

Zamestnávateľ už v predstihu (v marci 2012) oznámil organizačné zmeny na internom oddelení a na neurologickom oddelení, ktoré mali prispieť k zefektívneniu práce. Sestričky mali svoj súhlas vyjadriť podpísaním dodatku s svojim pracovným zmluvám[25]. Tým by však došlo k podstatnej zmene pôvodnej pracovnej zmluvy, ktorú podľa obsahu môžeme označiť ako zmenu pracovnej náplne podľa ustanovení § 42 a nasl. Zákonníka práce[26] (alebo dohodu o zmene pracovných podmienok). V dôsledku toho by zdravotným sestrám nevznikol nárok napríklad na finančné a nefinančné benefity podľa ustanovení sesterského zákona[27]. Preto sa nemôžeme čudovať, že to niektoré zdravotné sestry kategoricky odmietli.

Prepustené sestry sa idú súdiť

Postoj týchto sestier je z ľudského hľadiska pochopiteľný. Je však nesporné, že z tohto dôvodu sa v marci 2012 dostali do nemilosti zamestnávateľa a do konca boli im doručené výpovede z pracovného pomeru pre prebytočnosť (z dôvodu organizačných zmien)[28]. Organizačné zmeny trvali tri mesiace od 1. apríla 2012 do 1. júla 2012, zhodou okolností práve v čase, keď nepohodlným sestrám plynula výpovedná doba[29]. Presný počet prepustených zdravotných sestier nie je oficiálne známy, ale minimálne tri z nich takýto postup zamestnávateľa považujú za účelový a protiprávny a napadli ho na Okresnom súde Žiar nad Hronom žalobami o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru[30]. Ako prvá z prepustených sa ozvala Mária Dulajová, ktorá sa medzitým zamestnala v inej nemocnici: „Budem požadovať odškodné (za nezákonné prepustenie) a za Žiarom chcem urobiť hrubú čiaru“[31].

Okrem nej sa na súd obrátili minimálne jej bývalé kolegyne Eva Kollárová a Denisa Wagnerová. Pozrime sa bližšie na prípad nespravodlivo prepustenej zdravotnej sestry Wagnerovej. Už v marci 2012 ju zamestnávateľ nútil k podpisu dodatku k pracovnej zmluve, čím by došlo k zmene pracovnej náplne, a tým aj k podstatnej zmene pracovnej zmluvy v zmysle ustanovení Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)[32]. Ak by súhlasila a dodatok podpísala, od 15. marca 2012 by pracovala na polovičný úväzok ako zdravotná sestra a na polovičný úväzok ako administratívna pracovníčka[33]. Keď odmietla, zamestnávateľ náhle rozhodol o organizačných zmenách na Internom oddelení a Neurologickom oddelení vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom k 1. aprílu 2012 s tým, že práve pani Wagnerová pre prebytočnosť dostala výpoveď podľa ustanovení § 61 ZP a nasl[34].

Prípad pani Wagnerovej

V dôsledku toho zostala Denisa Wagnerová po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby (podľa ustanovení § 62 ZP)[35] od 1. júla 2014 bez práce[36]. Ešte v roku 2012 sa obrátila na Okresný súd Žiar nad Hronom so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa portálu Aktuality sa súd s jej argumentáciou stotožnil s tým, že výpoveď pani Wagnerovej nebola daná z platného právneho dôvodu a jej pracovný pomer naďalej trvá[37]. 

Podľa právneho názoru súdu ide o konanie proti dobrým mravom, pretože medzi prvými prepustenými pri organizačných zmenách bola práve Wagnerová bezprostredne po tom, ako odmietla podpísať dodatok k pracovnej zmluve a vzdať sa časti svojich práv[38], ktoré jej patria podľa Zákonníka práce[39] a sesterského zákona[40] . Okresný súd v Žiari nad Hronom dal za pravdu žalobkyni aj preto, že inkriminovaná organizačná zmena trvala len tri mesiace (od 1. apríla 2012 do 1. júla 2012), teda počas plynutia výpovednej doby pani Wagnerovej[41].

Pyrrhovo víťazstvo po slovensky

Denisa Wagnerová dosiahla úspech v prvostupňovom konaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Rozhodnutie však zatiaľ nie je právoplatné a žalovaný sa podľa všetkého odvolá. V prípade sestry Evy Kollárovej ešte rozhodnutie nepadlo, pretože súdne konanie sa naťahuje (aj) pre prieťahy zo strany žalovaného[42]. Plného úspechu sa zatiaľ dočkala len Mária Dulajová, ktorej dal za pravdu Okresný súd Žiar nad Hronom svojím rozsudkom z 3. apríla 2013[43]. Hoci sa žalovaný proti rozsudku odvolal, Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné rozhodnutie potvrdil s tým, že postup zamestnávateľa bol účelový a Máriu Dulajovú v skutočnosti prepustili pre nepodpísanie dodatku k pracovnej zmluve[44].

Pre zlé vzťahy so zamestnávateľom sa ani jedna z protiprávne prepustených sestier neplánuje vrátiť do práce a nárokuje si len náhradu mzdy a finančnú kompenzáciu za neoprávnené (v zmysle ustanovení § 134 ZP)[45]: „Keby som sa vrátila do práce, nebolo by to dobré ani celkovo pre mňa, ani pre moje kolegyne. Teším sa, že som si našla novú prácu.“[46] Prepustené zdravotné sestry vrátane pani Wagnerovej dosiahli určitú satisfakciu, ktorá je však vo svojej podstate takzvaným Pyrrhovým víťazstvom. Na záver si môžu povzdychnúť spoločne so starogréckym vojvodcom Pyrrhom: „Ešte jedno takéto víťazstvo, a som stratený!“[47]