Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch, sa predkladá najmä v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1157 z 20. júna 2019 o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb (nariadenie).
V zmysle uvedeného nariadenia sa v zákone o občianskych preukazoch zavádza povinné zapisovanie odtlačkov prstov a podoby tváre do občianskeho preukazu – tieto však budú zapisované v podobe biometrických údajov a nie vo forme odtlačkov alebo fotografie. Táto povinnosť sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Zároveň sa ruší možnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov.
Čo sú biometrické údaje a v čom sú pri ich spracúvaní špeciálne? Bude z týchto získaných biometrických údajov vytvorená nejaká spoločná databáza?
Opýtali sme sa JUDr. Marcely Macovej, PhD., odborníčky na oblasť ochrany osobných údajov:
„Nie na všetky biometrické údaje sa vzťahuje Nariadenie GDPR, ale iba na také, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania, ktoré sa týka fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristických znakov fyzickej osoby a ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby, ako napríklad vyobrazenia tváre alebo daktyloskopické údaje. Špeciálnosť je v tom, že na rozdiel od "bežných údajov" sú biometrické údaje považované za osobitnú kategóriu osobných údajov a okrem právneho základu podľa čl. 6 GDPR potrebuje prevádzkovateľ disponovať aj výnimkou zo zákazu spracúvania osobitných kategórií osobných údajov podľa čl. 9 GDPR.
Nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie databáz na účely uchovávania biometrických údajov na Slovensku a ani na úrovni Európskej únie. Biometrické identifikačné znaky by sa mali zbierať a uchovávať v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte na účely overenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa. Takéto spracúvanie osobných údajov/overenie by mali vykonávať len poverené osoby a len keď sa podľa zákona požaduje vystavenie dokladu. Biometrické údaje uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte by mali uchovávať bezpečným spôsobom, a to len do dátumu vyzdvihnutia dokladu a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní od dátum vydania dokladu. Po uplynutí uvedenej doby by sa uvedené biometrické údaje mali okamžite vymazať alebo zničiť.
To, že sa nebude vytvárať databáza vnímam pozitívne a to z dôvodu obavy, či by vedel prevádzkovateľ takejto databázy prijať dostatočné technické a organizačné opatrenia, aby nedošlo k zneužitiu databázy.“
Bude mať pripravovaná novela vplyv na aktuálne nastavenie pravidiel spracúvania osobných údajov?
„Bude sa vydávať nový typ občianskeho preukazu, ktorý bude obsahovať vysoko zabezpečený bezkontaktný čip, na ktorom budú uložené biometrické údaje. Zhorší sa možnosť občiansky preukaz falšovať a zneužívať. Vydanie nového občianskeho preukazu má za cieľ zvýšiť bezpečnosť a zjednodušiť právo na voľný pohyb občanov EU a ich rodinných príslušníkov. Biometrické údaje uložené v občianskom preukaze zároveň nebude možné použiť pre iné účely, ako je overenie pravosti samotného občianskeho preukazu a totožnosti jeho držiteľa pri prekračovaní štátnych hraníc.
V prípade, ak by biometrické údaj neboli do občianskych preukazov zavedené, boli by tieto preukazy použiteľné iba na území SR a nebolo by možné na novo vydané doklady cestovať do zahraničia."
Nové občiansky preukazy budú okrem elektronického čipu s duálnym rozhraním obsahovať aj kód pre svojpomocné odblokovanie bezpečnostného osobného kódu a prístupové číslo karty tzv. „CAN“. Toto číslo je ďalším z bezpečnostných prvkov, ktoré bude priamo vyobrazené na prednej strane občianskeho preukazu. CAN bude náhodne generovaný šesťciferný kód vygravírovaný na prednej strane karty občianskeho preukazu, ktorý má slúžiť ako vstup k údajom na čipe dokladu.
Návrh novely zákona sa aktuálne nachádza v štádiu po medzirezortnom pripomienkovom konaní, účinnosť zmien sa navrhuje ustanoviť na 1. máj 2022.
