Na uvedené osoby podal prokurátor návrh na vzatie do väzby a obvinil ich z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Dôvodom bola obava, že by obvinení pokračovali v páchaní trestnej činnosti. Podľa polície sa obvinené osoby zaoberali predajom kokaínu a marihuany od roku 2017, a to prevažne v Bratislave. Spolu bola vo veci obvinená štvorica osôb, pričom štvrtú osobu sa zadržať nepodarilo. Táto je v súčasnosti na úteku a je na ňu vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz.
Vyššia súdna úradníčka bola v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v platnom znení postavená mimo činnej štátnej služby. Zároveň Okresný súd Bratislava I informoval, že sa v plnej miere dištancuje od konania tejto osoby a uviedol, že jej konanie žiadnym spôsobom nesúvisí s činnosťou tohto okresného súdu.
Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V o vzatí do väzby podali vyššia súdna úradníčka a druhá obvinená osoba sťažnosť, o ktorých následne rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Krajský súd na neverejnom zasadnutí senátu dňa 30. marca 2020 rozhodol tak, že sťažnosť obvinenej vyššej súdnej úradníčky zamietol ako nedôvodnú. Rovnako rozhodol aj v prípade druhej obvinenej osoby.
Dňa 6. októbra 2020, sa na Okresnom súde Bratislava V začalo v tejto veci pojednávanie s trojicou obžalovaných. Vyššia súdna úradníčka spolu s druhou obžalovanou osobou vinu priznali, tretia obžalovaná osoba účasť na tomto skutku poprela. Pokiaľ ide o vinu tejto tretej osoby, súd vo veci vykonával ďalšie dokazovanie. O odsúdení uvedených troch obžalovaných rozhodol Okresný súd Bratislava V na pojednávaní uskutočnenom dňa 20. októbra 2020. Všetky tri osoby uznal súd za vinné z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Vyššej súdnej úradníčke súd uložil trest vo výmere 7 rokov, so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ďalším dvom spoluobžalovaným uložil trest vo výmere 8 rokov. Rozhodnutie súdu v súčasnosti nie je právoplatné, obžalovaní aj prokurátor si ponechali zákonnú lehotu na podanie odvolania.
V nasledujúcich riadkoch si bližšie rozoberieme tento trestný čin a jeho potrestanie, ako aj dopad na funkciu vyššieho súdneho úradníka.
Skutková podstata trestného činu
Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi je upravený v § 171 až 173 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení. Základná skutková podstata tohto trestného činu v § 172 Trestného zákona znie:
kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov.
V ustanovení § 172 ods. 2 písm. e) Trestný zákon uvádza kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, v znení:
odňatím slobody na 10 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo väčšom rozsahu.
Práve pre naplnenie uvedeného kvalifikačného znaku hrozil vyššej súdnej úradníčke ako aj ostatným páchateľom trest odňatia slobody vo výmere až 15 rokov. Dolná hranica trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade 10 rokov, bola však vyššej súdnej úradníčke znížená aj pre priznanie a oľutovanie skutku, ktorá na prvom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine.
Funkcia vyššieho súdneho úradníka
Podľa § 66 zákona o štátnej službe, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin. Štátnozamestnanecký pomer vyššej súdnej úradníčky teda skončí, ak rozhodnutie o jej odsúdení nadobudne právoplatnosť. Čo sa týka prípadného opätovného prijatia do štátnej služby, poukazujeme na ustanovenie § 38 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého jednou z podmienok prijatia do štátnej služby je bezúhonnosť občana. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť preukazuje občan, ktorý požiada o prijatie do štátnej služby, pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Rovnako sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje v prípade zvolenia občana za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch a prísediacich v platnom znení.
