Platobný rozkaz patrí medzi tzv. skrátené konania súdu, ktorých predmetom by mali byť najmä nesporné nároky. Vydať platobný rozkaz možno len ak sa v žalobe (návrhu) uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy a to na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. V platobnom rozkaze potom súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor. Súčasná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok obsahuje povinnosť žalovaného (bez ohľadu na to, či je ním fyzická alebo právnická osoba) vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pripojení listín, na ktoré sa odvoláva, a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného.
Cieľom novely Civilného sporového poriadku a zákona o upomínacom konaní, ktorej predkladateľom je Ministerstvo spravodlivosti SR, je vypustenie povinnosti vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu, podaný žalovaným ako fyzickou osobou v upomínacom konaní a konaní o platobnom rozkaze, čím sa má zjednodušiť proces spojený s podaním odporu pre fyzické osoby a zlepšiť sa ich prístup k spravodlivosti. V tejto súvislosti sa tiež navrhuje upraviť povinnosť súdu poučiť žalovaného o náležitostiach odporu, tak aby bolo žalovanému zrejmé aké náležitosti má odpor obsahovať (t. j. ak žalovaným bude fyzická osoba, odpor nemusí byť odôvodnený).
Ministerstvo spravodlivosti SR v tomto smere argumentuje tým, že požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre fyzické osoby ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Ministerstvo uvádza, že môže nastať prípad, kedy si fyzická osoba vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, resp. odpor z dôvodu neznalosti práva nepodá, čo pre ňu znamená automatickú prehru, nakoľko platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Ministerstvo rovnako poukázalo aj na to, že odôvodnenie odporu sa nevyžaduje ani v konaní o európskom platobnom rozkaze, ktoré sa uskutočňuje na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.
Vo fáze medzirezortného pripomienkového konania však viaceré pripomienkujúce subjekty vyjadrili nesúhlas s týmto návrhom argumentujúc najmä, že vypustenie povinnosti odôvodniť odpor by malo nepriaznivý dopad na vymožiteľnosť práva, podnikateľské prostredie a to v podobe predlžovania súdnych sporov, nakoľko povinnosť podania vecne odôvodneného odporu v súčasnosti urýchľuje konania, prispieva k ich hospodárnosti a vytvára ,,sito", ktoré odfiltrováva najzávažnejšie prípady zneužitia práva na podanie odporu a snahy o oddialenie uloženia povinnosti plniť dlh.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2021. V súčasnosti je proces medzirezortného pripomienkového konania už ukončený[1] a prebieha fáza jeho vyhodnotenia. Následne bude návrh zákona predložený na rokovanie vláde SR. To, či napokon povinnosť vecného odôvodnenia odporu odpadne žalovaným – fyzickým osobám, sa preto ukáže v najbližšom období.
