Vláda v stredu schválila nový návrh zákona, ktorý zásadne mení spôsob poskytovania spotrebiteľských úverov. Cieľom je nielen zosúladenie s novou európskou smernicou, ale predovšetkým zvýšenie ochrany ľudí pred neprehľadnými či neférovými pôžičkami, ktoré sa v online priestore rozmohli najmä po pandémii.
Zákon reflektuje zásadné zmeny na trhu, a to prudký nástup digitalizácie, automatizované posudzovanie bonity klientov a nárast krátkodobých úverov s vysokými nákladmi. Účinnosť zákona sa navrhuje od 20. novembra 2026.
Európska únia nahradila svoju pôvodnú smernicu z roku 2008 novou, pretože bola zastaraná, zle formulovaná a nedostatočne účinná v digitálnom svete. Slovensko, ako členský štát, má teraz povinnosť túto legislatívu transponovať do svojho právneho systému. Nový zákon teda nielen preberá európske pravidlá, ale zároveň spresňuje mnohé doteraz nejednoznačné formulácie, čím by sa mal celý proces získavania úveru zjednodušiť a sprehľadniť.
Pre bežného človeka to znamená, že sa zlepší jeho postavenie v úverových zmluvách. Zákon zavádza jasnejšie informácie o úverových podmienkach, zjednocuje pravidlá naprieč krajinami EÚ a znižuje priestor pre klamlivé praktiky.
Dôležitou zmenou je aj to, že spotrebitelia by mali mať väčšiu kontrolu nad automatizovanými rozhodovacími procesmi pri hodnotení ich schopnosti splácať. Navyše, vďaka harmonizácii pravidiel v rámci celej EÚ sa uľahčí aj cezhraničné poskytovanie úverov, napríklad pri žiadosti o online pôžičku od zahraničného poskytovateľa.
Ako má zákon pomôcť?
Zákon má potenciál pomôcť spotrebiteľom lepšie porovnávať ponuky, znižuje riziko nadmerného zadlženia a podporuje zdravšiu hospodársku súťaž medzi veriteľmi. Na druhej strane, môže priniesť určité administratívne a finančné výzvy pre poskytovateľov úverov, najmä menších hráčov na trhu, ktorí sa budú musieť prispôsobiť novým požiadavkám. Celkovo však má byť výsledkom lepší a bezpečnejší úverový trh.
Oproti súčasnému stavu sa teda rozširuje pôsobnosť zákona aj na nové typy úverov a digitálne platformy. Zároveň sa zavádza rozšírený rozsah povinných informácií, ktoré musí veriteľ poskytnúť ešte pred podpisom zmluvy. Spresňuje sa regulácia reklamy, aby nebola zavádzajúca.
Na druhej strane, nie sú dostatočne riešené praktiky nebankových subjektov s vysokými úrokmi. Zákon nerieši finančnú gramotnosť spotrebiteľov, ktorá je kľúčová pri ochrane pred zadlžovaním. Zároveň absentuje presnejší mechanizmus kontroly a sankcií pri porušení pravidiel, hoci základná regulácia je nastavená.
