Kto má na ošetrovné počas núdzového stavu právo?
Nemocenské poistenie na prvom mieste
Novela zákona o sociálnom poistení hovorí o „poistencovi“, ktorý osobne a celodenne ošetruje alebo poskytuje osobnú a celodennú starostlivosť. V tejto oblasti zostáva podstata pandemického ošetrovného v porovnaní so štandardným ošetrovným zachovaná. V praxi to znamená, že prvou podmienkou, ktorú musíte splniť je, že musíte byť nemocensky poistený. Táto podmienka vo všeobecnosti netrápi zamestnancov, keďže sú zo zákona všetci povinne nemocensky poistení, problém môže nastať v prípade samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré si okrem samotnej povinnosti byť nemocensky poistený musia dať pozor aj na prípadné nedoplatky. Nedoplatky na poistnom je nutné mať uhradené najneskôr do konca mesiaca, v ktorom si o ošetrovné chcete požiadať. Vaše celkové nedoplatky na poistnom tiež nesmú presiahnuť sumu piatich eur.
Sociálna poisťovňa stanovila ako podmienku na získanie akejkoľvek dávky existenciu nemocenského poistenia, ktoré musí byť zaplatené v čas a v riadnej výške. To znamená, že v čase podania žiadosti už musíte byť aktívne nemocensky poistený, a to buď povinne alebo dobrovoľne. POZOR: Pre vyplatenie dávky musí dobrovoľné poistenie trvať minimálne 270 dní počas posledných dvoch rokov pred vznikom nároku na danú dávku! Pri živnostníkoch alebo SZČO sa prihliada len na uvedené podmienky, nerozhoduje teda výška príjmu.
Aké druhy subjektov môžu získať OČR
Častou otázkou pri posudzovaní nároku na pandemické ošetrovné býva, či sa pod pojem „poistenec“ zaraďujú len rodičia, resp. zákonní zástupcovia dieťaťa alebo inej ošetrovanej osoby. Sociálna poisťovňa prizná ošetrovné osobe, ktorá je poistená (môže ňou byť rodič, náhradný rodič, osvojiteľ a vybrané dospelé osoby) a stará sa počas krízovej situácie, súvisiacej so šírením ochorenia COVID - 19, o dieťa alebo určenú kategóriu dospelých osôb.
V prípade OČR poberanej na dieťa teda môže vzniknúť nárok nie len jeho biologickým rodičom alebo starým rodičom, ale aj rodičom, ktorí si dieťa osvojili, prípadne manželovi osoby, ktorá dieťa osvojila. V neposlednom rade môže nárok vzniknúť aj osobe, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej náhradnej starostlivosti súdom, pričom v praxi nemusí byť v žiadnom príbuzenskom vzťahu k dieťaťu. Nárok na ošetrovné môže v zmysle zákona získať aj akákoľvek ďalšia nemocensky poistená osoba, ktorá sa o vaše dieťa stará, ak ste ochoreli, bola vám nariadená povinná karanténa či izolácia, alebo ste boli prijatý do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia a o dieťa sa starať nemôžete.
Nárok na OČR máte okrem prípadu, kedy sa staráte o dieťa, aj pri celodennej osobnej starostlivosti o dospelú osobu, ktorej stav to podľa potvrdenia lekára vyžaduje. V takom prípade majú nárok na dávku aj poistené osoby, ktoré sa starajú o svojich rodičov, manžela, manželku či rodičov manžela alebo manželky.
V neposlednom rade nesmieme zabúdať na osoby, ktorým sa štandardne poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, avšak také zariadenie bolo na základe rozhodnutia príslušného úradu zatvorené. Nárok na OČR získa v takom prípade osoba, ktorá zabezpečuje starostlivosť o potomka, predka, blízkeho príbuzného (dieťa, vnuk, pravnuk; rodič, starý rodič, prastarý rodič; súrodenec, manžel/ka alebo rodič manžela/ky).
Podstatné je aj to, koho ošetrujete
Ak máte podmienku nemocenského poistenia splnenú, je nutné pozrieť sa z právneho hľadiska bližšie na osobu, na ktorú si chcete ošetrovné uplatniť. Prvou a najčastejšou skupinou, pri ktorej sa ošetrovné priznáva, sú deti. V súčasnej situácií rodičov najviac zaujíma potreba potvrdenia od lekára alebo nutnosť iných administratívnych úkonov. Ich zabezpečenie totiž stojí čas a energiu, ktoré by mohli byť využité inak.
Pokiaľ sa teda staráte o dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 11 rokov, teda má maximálne 10 rokov a 364 dní alebo o dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 18 rokov a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nepotrebujete potvrdenie od jeho ošetrujúceho lekára. Nárok na ošetrovné vám vzniká automaticky po odoslaní žiadosti o ošetrovné pre koronavírus poštou alebo emailom. Následne na konci každého mesiaca, za ktorý ošetrovné požadujete, pošlete Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, ktoré obsahuje informácie, ktoré sú potrebné pre uplatnenie ošetrovného za daný mesiac, napr. počet dní, počas ktorých ste sa o dieťa starali. Nemusíte sa však báť, ak ste čestné vyhlásenie nestihli poslať načas. Nedôjde k zániku vášho nároku na ošetrovné, iba sa vyplatí neskôr, teda potom čo Sociálna poisťovňa čestné vyhlásenie skutočne obdrží. Toto v praxi spôsobuje viaceré nezrovnalosti, keďže podľa vyjadrení Sociálnej poisťovne, evidujú veľký počet žiadostí, v ktorých čestné vyhlásenie chýba. V týchto prípadoch odosiela poisťovňa poštou na adresu žiadateľa upozornenie, čo celý proces vyplatenia dávky predĺži. Výška ošetrovného predstavuje 55% z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a to pre všetkých žiadateľov rovnako.
Situácia je trochu komplikovanejšia v prípade, ak sa staráte o dieťa, ktoré má 11 a viac rokov, ale nedovŕšilo 16 rokov a nevie sa o seba kvôli nedostatku mentálnej alebo fyzickej spôsobilosti postarať, pričom bolo školské zariadenie, ktoré navštevuje, na základe príslušného orgánu zatvorené. V takom prípade musíte kontaktovať telefonicky ošetrujúceho lekára dieťaťa. Ten spôsobilosť dieťaťa postarať sa o seba bez cudzej pomoci posúdi a ak uzná, že dieťa nie je schopné postarať sa o seba samo, vystaví žiadosť o ošetrovné a sám ju zašle do Sociálnej poisťovne. Vám zostáva povinnosť doložiť čestné vyhlásenie na konci každého mesiaca, za ktorý ošetrovné žiadate.
Netreba však zabúdať ani na plnoleté osoby so špeciálnymi potrebami alebo na seniorov, ktorí si tiež vyžadujú ambulantnú alebo pobytovú formu starostlivosti, ktorá im nemôže byť z dôvodu núdzového stavu poskytovaná. V tomto prípade sa uplatňuje rovnaký postup ako u skupiny detí do dovŕšenia 11 roku. To v praxi znamená, že nepotrebujete potvrdenie od ošetrujúceho lekára, iba podáte žiadosť o ošetrovné pre koronavírus, ktorú pošlete emailom alebo poštou a rovnako na konci každého mesiaca, za ktorý ošetrovné žiadate, zašlete Sociálnej poisťovni požadované čestné vyhlásenie. POZOR! V prípade ak sa staráte o plnoletú osobu, ktorej zdravotný stav si vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť doma, a teda nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb, ktoré bolo rozhodnutím príslušných orgánov zatvorené, musíte pravidelne žiadať lekára každých 10 dní o potvrdenie o potrebe ošetrovania. Výsledkom kladného lekárskeho potvrdenia je priznanie ošetrovného na dobu 10 dní, po ktorej uplynutí musíte celý proces opakovať znovu.
To ale nie je všetko
Aby ste však mali na ošetrovné v čase núdzového stavu nárok, musíte spĺňať aj tretiu podmienku, ktorou je dôvod, pre ktorý bola právna úprava vytvorená. V praxi to znamená zatvorenie predškolského, resp. školského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb alebo nariadenie karanténneho opatrenia u týchto zariaden či osôb. Aj tu však môžu vznikať rôzne situácie. Aby im Sociálna poisťovňa zabránila, vyhlásila priznanie ošetrovného z dôvodu starostlivosti o dieťa všetkým rodičom (aj náhradným) detí do 11 roku veku bez ohľadu na to či navštevujú alebo nenavštevujú predškolské alebo školské zariadenie. V praxi to znamená, že máte nárok na ošetrovné aj v prípade, ak vaše dieťa nenavštevovalo predškolské zariadenie a starala sa oň opatrovateľka alebo starí rodičia. Tiež to má pre vás význam, ak patríte medzi rodičov, ktorí doteraz poberali rodičovský príspevok z úradu práce, a to bez ohľadu na to, či ste ukončili rodičovskú dovolenku skôr, ako malo dieťa tri roky. Aj vtedy vám Sociálna poisťovňa ošetrovné prizná. POZOR! Nárok na ošetrovné si nemôže uplatniť rodič, ktorý poberá náhradu príjmu, resp. nemocenské počas svojej práceneschopnosti (PN) alebo rodič, ktorý poberá materské.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na ošetrovné v prípade rôznych životných situácií, napríklad, ak ste štátnym zamestnancom, na ktorého sa pravidlá zákona o sociálnom poistení nevzťahujú a zameriame sa aj na chyby, ktoré rodičia a ostatné oprávnené subjekty robia pri žiadostiach o jeho vyplácanie.
Autor: Kamila Oláhová, redaktorka Právnych Novín
