Ohľadne spomínaného obvinenia informovala Polícia SR na svojej stránke na sociálnej sieti :
„Obvinený sa skutku dopustil v období rokov 2007 až 2014, keď ako verejný činiteľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Trestného poriadku a po prevzatí zvukovej nahrávky zo spravodajskej operácie SIS pod krycím názvom Gorila, z ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov od osoby M.K., túto ukrýval a neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní, pričom tak konal v úmysle zadovážiť sebe a M.K. majetkový prospech a zároveň v úmysle zadovážiť neoprávnenú výhodu osobám, ktorých rozhovory obsahujúce skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu sú zachytené na predmetnej zvukovej nahrávke.“
V tom období generálny prokurátor Jaromír Čižnár dočasne pozastavil výkon funkcie Trnkovi. Dôvodom bolo začatie disciplinárneho konania.
Po necelom mesiaci prišlo na rad ďalšie obvinenie...
V januári tohto roku bolo vznesené ďalšie obvinenie a následné zadržanie, ktoré malo súvis s videonahrávkou Trnku a exministra Počiatka. Kamera, ktorá bol údajne nainštalovaná Mariánom Kočnerom v kancelárií Dobroslava Trnku mala za úlohu zaznamenať rozhovor Trnku s exministrom financií Jánom Počiatkom ohľadom sporu Tiposu s firmou Lemikon, prípadne emisnú kauzu. Bývalý generálny prokurátor tak vypovedal viac ako osem hodín pred vyšetrovateľmi NAKA v Nitre. Na druhý deň po zadržaní sa však obvinený dostal na slobodu vďaka prepusteniu, ktoré nariadil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nakoľko nevidel dôvod jeho stíhania.
Za akých podmienok môže dôjsť k zadržaniu obvineného?
Aby mohlo dôjsť k zadržaniu obvineného musia byť splnené nasledujúce podmienky uvedené v § 86 ods. 1 Trestného poriadku:
a) existencia niektorého z dôvodov väzby § 71 TP a súčasne,
b) pre neodkladnosť veci nemožno zadovážiť rozhodnutie o väzbe vopred.
Aké sú dôvody väzby podľa TP
Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Aký bol dôvod prepustenia obvineného?
Na základe preštudovania uznesenia o vznesení obvinenia a súvisiaceho vyšetrovacieho spisu došiel dozorujúci prokurátor k záveru, že v danom prípade nebola doposiaľ naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o absenciu materiálnej podmienky väzby, ktorou je samotná dôvodnosť (opodstatnenosť) trestného stíhania, neprichádza v úvahu ďalšie posudzovanie existencie dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku.
V čom spočíva skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa?
Skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spočíva v tom, že verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí svoju právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,
Pre úplne naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu nie je však postačujúce aby verejný činiteľ konal niektorým zo spôsobov, ktoré sme si uviedli vyššie, ale je potrebné aby zároveň konal v úmysle spôsobiť inému škodu, prípadne ak týmto konaním chcel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Oba prvky úmyslu (motívu), a to konkrétne úmysel spôsobiť inému škodu a úmysel zadovážiť sebe, alebo inému prospech sú rovnocenné a stačí pokiaľ páchateľ naplní čo i len jeden z nich. Existujú prípady kedy páchateľ má oba motívy súčasne čo znamená, že chce spôsobiť inému škodu a zároveň týmto zadovážiť sebe alebo inému prospech. Uvedenú podmienku zaraďujeme do subjektívnej stránky trestného činu ako povinný znak. Tento znak predstavuje motív a súčasne aj cieľ verejného činiteľa, ktorý musí byť verejnému činiteľovi preukázaný, inak sa nebude jednať o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
V tomto prípade pokiaľ by došlo k preukázaniu viny by hrozilo páchateľovi odňatie slobody na dva až päť rokov. Pokiaľ by však výsledky vyšetrovania preukázali, že svojím konaním spáchal značnú škodu, škodu väčšieho rozsahu, alebo k spáchaniu činu by došlo závažnejším spôsobom konania, páchateľovi by hrozila dokonca vyššia trestná sadzba akú sme uviedli vyššie.
