Advokátka Žedényiová bola jednou z obvinených v kauze prevzatia baru Fatima v Trenčíne, za vinu jej bolo kladené marenie spravodlivosti a vydierania formou ovplyvňovania kľúčového svedka. Stíhaná bola na slobode, súd ju do väzby nevzal. Ďalšími obvinenými v tejto kauze sú aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško a exriaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky Robert Krajmer.
Z uznesenia generálneho prokurátora vyplýva, že obvinenie a postup, ktorý tomuto obvineniu predchádzal, bol nezákonný. V uznesení poukazuje aj na konštatovanie sudcu pre prípravné konania, ktorý pri rozhodovaní obvinenej o väzobnom stíhaní uviedol, že konanie obvinenej advokátky nenapĺňa znaky trestného činu, a že výkon advokácie nemožno zamieňať s páchaním trestného činu.
SAK upozorňuje na tento prípad najmä z dôvodu, že advokátka bola obvinená pre výkon svojho povolania advokáta a oceňuje, že došlo ku korekcii právneho stavu napriek v úvode použitým mocenských prostriedkov štátu.
„Napriek tomu považujeme za našu povinnosť opakovane poukázať na to, že stotožňovanie činnosti advokáta s trestnou činnosťou jeho/jej klientov sa objavuje ako mýtus nielen medzi laickou verejnosťou, ale žiaľ takéto skreslené chápanie advokácie ovplyvňuje aj prax orgánov činných v trestnom konaní. Takéto postupy sú vážnym zásahom do nezávislosti advokácie a tým aj práva na dostupnú právnu pomoc a ako také ich považujeme za neakceptovateľné v právnom štáte,“
uvádza SAK vo svojom stanovisku.
Už vo vyhlásení z 18. marca 2021 SAK informovala o podozrení zo závažného porušovania princípov právneho štátu v oblasti trestného práva. Podľa vyhlásenia dochádzalo k nadmernému využívaniu nástrojov trestného práva a demonštrácia hrubej sily pri zadržiavaní podozrivých a postup vo väzobných stíhaniach vyvolávajú dôvodnú pochybnosť o súlade trestného konania najmä s proporcionalitou zásahov do základných ľudských práv a slobôd. Upozorňovala hlavne na situácie, kedy boli na začiatku trestných konaní bezdôvodne nasadzovaní tažkoodenci pred televíznymi kamerami a takéto konanie označila za hrubé pošľapanie prezumpcie neviny. Podľa SAK tieto konania vyvolávajú dojem vytvárania mediálneho efektu so sledovaním iných cieľov, aké sleduje Trestný poriadok, nie sú zlúčiteľné s povahou právneho štátu a zároveň sú spôsobilé kompromitovať aj dobre mienený boj proti zločinu. SAK upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že kruté správanie verejnej moci k potenciálnym zločincom nie je v poriadku najmä za aktuálnych okolností, kedy sa množí počet trestne stíhaných osôb, ktorí počas výkonu väzby prišli o život alebo boli vážne poškodení na zdraví.
Podľa SAK ide o dlhodobé ignorovanie problémov trestnoprávnej praxe, opakovaných správ Výboru Rady Európy proti mučeniu a rovnako aj opakovaných upozornení odbornej verejnosti upozorňujúcej na závažné nedostatky trestnej politiky:
„Zároveň považujeme za smutné, že táto téma začína vo verejnosti ako-tak rezonovať až keď sú objektom obzvlášť krutého zaobchádzania mediálne známe osoby. V skutočnosti sme presvedčení o tom, že ide iba o vrchol ľadovca a k porušovaniu práv dochádza dlhodobo, vo veľkom rozsahu, pričom obeťou sú spravidla sociálne slabšie a iné marginalizované skupiny.“
Na základe uvedených dôvodov považuje SAK za dôležité okamžitú nápravu v záujme ochrany základných ľudských práv a slobôd, ktoré budú v plnom súlade s európskym štandardnom 21. storočia a plnením medzinárodných záväzkov.
V kontexte aktuálnych udalostí SAK upozorňuje na obdobné podozrenia z trestného stíhania advokátov v Českej republike. Česká advokátní komora (ČAK) obdržala viaceré uznesenia, podľa ktorých boli začaté trestné stíhania advokátov pre skutky spočívajúce v poskytovaní právnych služieb – za trestný čin bolo dokonca označené konanie advokáta, ktorý poučil klienta o tom, že nie je povinný vypovedať pred daňovým alebo policajným orgánom. Rovnako policajné orgány považovali za trestný čin konanie advokáta, ktorý sa riadil pokynmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorú tieto policajné orgány označili za „bieleho koňa“. ČAK upozorňuje, že advokát nerozhoduje o skutočnosti, či niekto je alebo nie je „bielym koňom“ a nemôže na základe takejto domnienky odmietnuť poskytovanie právnej služby členovi štatutárneho orgánu. ČAK dôrazne protestuje proti takýmto postupom a zásahom do nezávislosti advokátov, ktorí majú povinnosť poskytovať právne služby v súlade s legislatívou a chrániť práva a oprávnené záujmy svojich klientov.
