V čom spočíval skutkový stav?
Štyria obvinení ako členovia organizovanej skupiny páchateľov v roku 2010 pôsobili na území Nitrianskeho kraja, kde mali spoločne prostredníctvom koordinovaného konania, presne dohodnutom spôsobe deľby úloh a za účelom dosiahnutia zisku vyrábať, zadovažovať a prechovávať rastlinu rodu canabis. Tieto pestovali s úmyslom ich ďalšieho spracovania a distribúcie. Na tento účel hlavný člen tejto skupiny prenajal na meno inej osoby budovu bývalého mlynu. Do tohto objektu s druhým obvineným priniesol rôzne systémy, ktoré mali zvýšiť kvalitu pestovaných rastlín a nakoniec aj samotné sadenice rodu canabis. S pomocou ostatných obvinených a osôb, ktorých totožnosť doposiaľ nie je známa, vykonávali montáž, zabezpečovali prevádzku a pestovanie rastlín. Ich úlohy boli rozdelené, jeden obvinený zabezpečoval stráženie objektu a vykonával pomocné práce, druhý zabezpečoval pre všetkých stravu a zabezpečoval s ďalšou osobou platby nájomného za tento priestor. Taktiež zabezpečoval pokyny k pestovaniu konope, a to až do času, kým nebola v danom objekte vykonaná prehliadka. Pri tejto preliadke bolo príslušníkmi Policajného zboru nájdených a zaistených 598 kusov zelených rastlín, z ktorého celkového množstva by sa dalo vyrobiť najmenej 3,073 obvyklých jednorazových dávok drogy, v hodnote minimálne 10.140,90 €.
Konanie pred súdmi
Odvolaniami napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných „za vinných zo spáchania obzvlážť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods 1 písm a,c,d, ods. 2 písm. c, e, Tr. Zák s poukazom na § 138 písm. i Tr.zák.“
Krajský súd v Nitre zrušil rozsudok prvostupňového súdu a uložil obžalovaným samostatne trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Boli zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stúpňom stráženia a každému samostatne bol tiež uložený trest vyhotenia na 10 rokov.
Jeden z odsúdených opätovne podal odvolanie, Krajský súd v Nite ho zamietol ako nedôvodné, následkom čoho bolo podanie dovolania na Najvyšší súd. Ako dôvody dovolania uviedol nesprávnu právnu kvalifikáciu vo veciach:
- odsúdený s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu tvrdil, že pre získanie účinnej drogy musí sušina obsahovať viac ako 0,3 % THC, preto sudca nesprávne kvalifikoval skutok podľa ustanovenia Trestného zákona
- odsúdený nemal zato, že vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že spáchal skutok vo väčšom rozsahu. Nesúhlasil ani s vyčíslením hodnoty drogy a poukazoval na spornosť totožnosti dávok. Tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva ani skutočnosť, že dovolateľ mal v úmysle drogu predávať po dávkach
- nepovažoval tiež za preukázané, že obžalovaní tvorili organizovanú skupinu, pretože celkom chýba preukázanie zavinenia v tejto súvislosti.
Najvyšší súd zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania ustanovené Trestným poriadkom, následkom čoho bolo odmietnutie dovolania. Podstatou uvedeného uznesenia však bolo vyjadrenie Najvyššieho súdu, podľa ktorého „rozsah činu pri trestnom čine podľa § 172 Tr.zák. nie je závislý na postavení páchateľa ako výrobcu, či predajcu alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky alebo psychotropnej látky. Kvalifikácia rozsahu činu zodpovedá hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom. V tomto zmysle nemožno zohľadniť nižšiu cenu pri prvotnom zadovážení drogy od jej výrobcu sprostredkovateľským medzičlánkom oproti jej nárastu až po cenové maximum pri finálnej dodávke konzumentovi. Rozsah činu uvedený vyššie sa vzťahuje na všetky formy aktívnej a pasívnej manipulácie s drogou, uvedené v § 172 ods. 1 Tr.zák.“[1]
V skratke Najvyšší súd vo svojom odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní tohto trestného činu v súvislosti s rozsahom jeho spáchania je potrebné mať na zreteli hodnotu drogy v čase, keď sa dostane ku koncovému užívateľovi, nie je podstatné, či bola droga získaná za nižšiu hodnotu. V tomto rozhodnutí sa obžalovaný namietajúc priťažujúce okolnosti snažil domáhať zníženia uloženého trestu. Avšak Najvyšší súd, ako aj ostatné súdy v konaniach musia dodržiavať ustanovenia zákona a ostatné právne predpisy, preto aj v tejto trestnej veci, keďže nedošlo k naplneniu podmienky pre splnenie dôvodov dovolania podľa zákona, musel Najvyšší súd dovolanie odmietnuť.
Poznámky pod čiarou:
[1] Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2014, sp.zn. 2 Tdo 74/2013