Hlavné okruhy, ktoré rieši návrh predloženého zákona, možno zhrnúť do nasledovných bodov:
- Správa zaisteného majetku – úplne nová právna úprava,
- Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní – zmena Trestného zákona a Trestného poriadku,
- Rozšírenie pôsobnosti polície a finančnej správy pri zisťovaní nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu a trestnej činnosti – zmena zákona o policajnom zbore, resp. zákona o finančnej správe,
- Opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom,
Správa zaisteného majetku
Upravujeme správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, pri správe daní, pri preukazovaní pôvodu majetku a pri výkone medzinárodných sankcií. V súčasnosti vykonávajú správu zaisteného majetku orgány činné v trestnom konaní. Toto považujeme za nevyhovujúce. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je primárne riešiť odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a nie starať sa o zhabaný majetok.
Navrhujeme, aby správu zaisteného majetku vykonávala vo všeobecnosti Finančná správa SR. Pri špecifickom type majetku (napr. zbrane, strelivo, rádioaktívne materiály, drogy a pod.) budú správu tohto majetku vykonávať osobitné orgány (polícia, JAVYS a pod.). Ak možnosti finančnej správy nebudú na správu zaisteného majetku postačovať, bude môcť poveriť správou aj iné subjekty. Rovnaké oprávnenie majú už aj dnes orgány činné v trestnom konaní alebo súd.
Zaistený majetok bude možné predať, a to aj bez súhlasu vlastníka, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote, alebo veci so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady a pod. Ide napríklad o predaj automobilov zabavených v rámci odhaľovania trestnej činnosti.
Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní
Zavádzame nové zaisťovacie inštitúty ako zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty. Dôležitou zmenou je, že zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, resp. v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Riešime tak situácie, kedy sa páchateľ v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia účelovo zbavoval majetku. O zaistení majetku bude môcť rozhodnúť už aj policajt so súhlasom prokurátora a výnimočne aj bez tohto súhlasu (resp. s dodatočným súhlasom prokurátora). Doteraz o zaistení rozhodoval prokurátor prípadne sudca.
Ďalšou novinkou má byť ochranné opatrenie „zhabanie časti majetku“, ktorým sa budú postihovať výnosy z trestnej činnosti. Súčasná právna úprava neumožňuje prepadnutie, či zhabanie časti majetku.
Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napr. záložné právo, exekúcie, konkurz a pod. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Zamedzí sa tak napríklad situáciám, kedy si páchateľ trestného činu, ktorý zistí, že sa „niečo ide diať“, zriadi povedzme záložné právo na nehnuteľnosť, začne si cez fiktívnu pohľadávku toto záložné právo uplatňovať a zoberie si vlastne takýmto spôsobom späť ten dom, ktorý je z „čiernych“ peňazí.
Rozšírenie pôsobnosti polície a Finančnej správy
Oprávnenia, ktoré má dnes finančná alebo kriminálna polícia pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, či legalizácie príjmov z trestnej činnosti, bude môcť po novom využívať aj na odhaľovanie nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo trestnej činnosti s predpokladanou značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu. Rozšíriť sa má tiež rozsah využitia oprávnenia finančnej polície a kriminálnej polície pri prelamovaní bankového tajomstva, resp. zisťovaní údajov z bánk a pobočiek zahraničných bánk.
Opatrenia akčného plánu boja proti daňovým podvodom
Sprísňujeme skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu správy daní, aby už neexistoval priestor špekulácie, ktoré porušenie daňových predpisov je ešte správny delikt a ktoré už trestným činom. Postihovať bude možné aj konanie spočívajúce vo falšovaní a marení dôkazov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zároveň navrhujeme, aby bolo trestné aj nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti poskytnúť súčinnosť pri správe daní.
Rozširujeme možnosti využitia agenta, ktorým je iná osoba ako príslušník policajného zboru (t.j. civil), aj o daňové trestné činy a trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Prax ukazuje, že do protiprávnych zdaniteľných obchodov je v podstate nereálne zaviesť agenta (príslušníka policajného zboru), keďže zdaniteľné obchody prebiehajú výlučne medzi už vopred určenými daňovými subjektmi, ktoré ovládajú vopred určené osoby, bez akéhokoľvek čo i len predpokladu a možnosti zavedenia iných osôb a daňových subjektov do týchto obchodov. Navrhujeme preto, aby agentom v takýchto prípadoch mohol byť aj civil, prípadne aj právnická osoba. Táto zmena môže prispieť k efektívnejšiemu odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestnej činnosti.
Návrh zákona bol vypracovaný v pracovnej skupine zloženej zo zástupcov ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry, polície a Finančnej správy SR.
Zdroj: MS SR
Navrhovaná účinnosť právnej úpravy je 1.januára 2018.
