Chýli sa k úplnému koncu kauzy Nástenkový tender
Dňa 15.11.2018 najvyšší súd rozhodol v medializovanej kauze, ktorú poznáme pod názvom nástenkový tender. Týmto rozsudkom uznal obžalovaných Ing. Mariana Janušeka a Ing. PhDr. Igora Štefanova vinnými. Obžalovaný bývalý minister výstavby Marian Janušek bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 11 rokov a obžalovaný riaditeľ ministerskej agentúry Igor Štefanov na 9 rokov. Okrem toho je obom uložená aj finančná pokuta vo výške 30 000 Eur a taktiež trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov.
O vine ďalšej obžalovanej Zdenky Kudláčovej bude ďalej rozhodovať špeciálny trestný súd a vo vzťahu k obžalovaným Radoslavovi Behúlovi a Tomášovi Labayovi súd zamietol odvolanie prokurátorky voči predošlému rozhodnutiu a sú teda vzhľadom na nedostatok dôkazov oslobodení.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa konanie v danej kauze skončilo pre štyroch účastníkov, no účastníčka Ing. Zdenka Kudláčová si na finálne rozhodnutie ešte chvíľu počká.
O čo sa v kauze nástenkový tender v krátkosti jednalo?
Kauza nástenkový tender je stará už viac ako 10 rokov. Pred približne 10 rokmi bola na Slovensku ponuka získať pozíciu poskytovateľa poradenských a právnych služieb pri čerpaní eurofondov. Táto pozícia by bola samozrejme lákavá pre väčšinu spoločností, ktoré takéto služby ponúkajú, avšak sa o nej nemali možnosť dozvedieť.
Podľa pravidiel o hospodárskej súťaži mal byť oznam o takejto zákazke zverejnený pomocou masovo-komunikačného prostriedku, aby sa o ňom malo šancu dozvedieť čo najväčšie množstvo potencionálnych uchádzačov. V tomto prípade však bola ponuka po dobu štyroch dní vyvesená na nástenke chodby ministerstva výstavby, ku ktorej malo prístup len veľmi malé množstvo ľudí, na základe interných pravidiel ministerstva.
Následne, firmy Avocat a Zamedia boli podozrivo jediné, ktoré reagovali na túto ponuku, pričom bolo neskôr dokázané, že sa jednalo o spoločnosti veľmi blízke vtedajšiemu predsedovi strany SNS, Jánovi Slotovi.
V roku 2008 následne vypukol škandál, kedy bolo zistené nie len porušenie pravidiel pri zverejnení súťaže, ale aj pri podpise zmluvy, ktorá okrem dohodnutej odmeny pripúšťala aj ďalšie možné náklady, teda v značnej miere zvyšovala celkovú výšku odmeny. Pri vyšetrovaní prišlo k zisteniu rôznych prepojení osôb na ministerstve na spoločníkov firiem, ako aj viacerých machinácií, spojených s touto kauzou.
Na konci dňa bolo obvinených 5 osôb (Marian Janušek, Igor Štefanov, Zdenka Kudláčová, Radoslav Behúl, Tomáš Labay), pričom finálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o ich zodpovednosti sme Vám zodpovedali v úvode tohto článku.
Návrh na disciplinárne konanie proti Štefanovi Harabinovi
Ďalšou zaujímavou aktualitou z prostredia Najvyššieho súdu SR je bezpochybne návrh predsedníčky Najvyššieho súdu SR Daniely Švecovej na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi Štefanovi Harabinovi.
JUDr. Daniela Švecová je od októbra 2014 prezidentom SR Andrejom Kiskom vymenovaná za predsedníčku Najvyššieho súdu SR. Funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu je 5 rokov, pričom počas svojho ešte stále prebiehajúceho funkčného obdobia stihla podať už 6 návrhov na disciplinárne konanie proti sudcovi Štefanovi Harabinovi, z celkového počtu 11 návrhov.
Čo podmienilo podanie návrhu predsedníčky Švecovej?
Podľa tvrdení JUDr. Daniely Švecovej správanie sudcu Harabina vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti, čo podľa nej zároveň kazí meno inak spravodlivému a nestrannému rozhodovaniu Najvyššieho súdu. Okrem toho je presvedčená, že svojím konaním počas zasadnutí v trestnej veci Róberta L., inak šéfa organizovanej skupiny prezývanej ,,sýkorovci“ porušil povinnosti sudcu, ktorému zo zákona prináležia.
O aké správanie sudcu Harabina sa presnejšie jednalo Vám špecifikujeme nižšie. Za toto správanie si však predsedníčka Švecová predstavuje jeho preloženie na súd nižšieho stupňa a zníženie platu o 70 % po dobu jedného roka ako adekvátne disciplinárne opatrenie, ktoré zároveň vo svojich návrhoch navrhuje.
Počas zasadnutí senátu v trestnej veci Róberta L. sudca Harabin, ako člen senátu, prečítal svoje vopred pripravené vyjadrenie, v ktorom uviedol veľmi závažné . Prvý problém v tomto konaní predstavuje skutočnosť, že Štefan Harabin pred prečítaním svojho vyjadrenia nepožiadal predsedu senátu o slovo, teda porušil pravidlá, ktoré sa na takéto zasadnutia vzťahujú a konal procesne neprístupne.
Čo je však dôležitejšie, týmto konaním spôsobil, že k ostatným členom senátu boli okamžite vytvorené pochybnosti a bez predchádzajúceho upozornenia predsedu senátu alebo iného člena senátu vytvoril svojím konaním pobúrenie počas zasadnutia, ktoré sa ani netýkalo prejednávanej veci. Sudcovi Harabinovi je zazlievané toto správanie najmä kvôli tomu, že aj napriek tomu že sa jednalo o zasadnutie v osobitne závažnej trestnej veci, strhol všetku pozornosť na svoje tvrdenia bez toho, aby sa zloženie senátu predtým snažil akokoľvek konfrontovať.
Okrem toho narušil riadny priebeh tohto zasadnutia a teda muselo byť následne prerušené. V rovnakej veci senát zasadol aj v priebehu júna 2018, kedy JUDr. Štefan Harabin taktiež bez požiadania o slovo viackrát zasahoval do protokolácie prejavov a dokonca kládol obžalovanému otázky, ktoré možno považovať za sugestívne.
Čím však ešte viac podmienil pochybnosti o jeho nestrannosti bolo vyjadrenie svojho subjektívneho názoru na prejednávanú vec ešte predtým, než bolo toto konanie právoplatne skončené.
Po medializovaní tejto nepríjemnej záležitosti sa objavili mnohé názory sudcu Harabina ako na návrhy JUDr. Švecovej, tak aj na jej osobu. Ako však potencionálne disciplinárne konanie dopadne, a či sa návrhu predsedníčky Švecovej vyhovie Vás budeme informovať.
Dočkáme sa zvýšenej efektívnosti a transparentnosti súdov?
Na pôde Najvyššieho súdu SR vznikol v priebehu roka 2018 nápad na vytvorenie projektu, ktorý by mohol určitým spôsobom zvýšiť efektívnosť a transparentnosť súdnictva. Tento nápad pochádza z iniciatívy predsedníčky JUDr. Daniely Švecovej, ako aj ministra spravodlivosti SR Mgr. Gábora Gála.
Už od začiatku funkčného obdobia predsedníčky Švecovej nastali v slovenskom súdnictve badateľné rozdiely a to najmä v zrýchlení súdnych konaní, ktoré je podľa jej slov hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje mienku občana o kvalite a efektívnosti súdneho systému. Aj napriek pozitívnym výsledkom predsedníčka Švecová upozorňuje na stále zdĺhavé rozhodovania vo veciach v správnych konaniach. Spolu s ministrom spravodlivosti preto vytvorili platformu projektu, v ktorom by hlavnú úlohu zohrávalo zvýšenie kvalifikácie zamestnancov správnych orgánov, čo by malo viesť k ich kvalitnejšiemu výkonu v pre občana prijateľnom časovom rozmedzí.
O plánovanej inovácii sa môžete dočítať na stránke Najvyššieho súdu SR, keďže je už oficiálne zaradený do priečinku Projekty pod názvom ,,Zefektívnený Najvyšší súd – fáza 1“. Ako už z názvu vyplýva, tento projekt bude mať po skončení aj pokračovanie vo fáze 2, ktorá by mala zefektívniť fungovanie Kancelárie najvyššieho súdu SR.
Ako cieľ projektu je na stránkach súdu uvedená zvýšená efektívnosť súdneho systému, zvýšená kvalita a posilnená nezávislosť súdneho systému a taktiež zvýšená vymáhateľnosť práva. Pri realizácii týchto cieľov súd využije nenávratný finančný príspevok, pričom rozpočet na tento projekt vôbec nie je nízky. Jedná sa o sumu skoro dva a pól milióna eur, presnejšie 2 398 315,15 €, ktorú má súd vyhradenú na realizáciu tohto projektu.
V konečnom dôsledku by mal projekt priniesť kvalitnejšie poskytovanie informácií a prehľad o súdnych konaniach a taktiež zvýšenie analytickej podpory rozhodovania súdnych orgánov. Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť zjednotenie v rozhodnutiach súdov, pričom aj samotný občan bude môcť na základe určitej analógie predvídať výsledky konania, ktorého je účastníkom. V neposlednom rade bude súčasťou už spomínané zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov, vo forme procesno-organizačného auditu. Tento audit bude zahŕňať okrem vzdelávania aj zavedenie modernejších pracovných postupov a zmeny v systéme hodnotenia a odmeňovania zamestnancov.
