Medzi poskytovanými informáciami majú byť identifikačné údaje klienta, bankové číslo účtu (IBAN), dátum založenia príp. zrušenia účtu a operácie vykonané na účte za obdobie od podania predchádzajúcej informácie, vrátane všetkých identifikačných údajov platieb, účtov platiteľov a príjemcov, dátumu a času realizácie operácie. Podľa dôvodovej správy „cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom, ktoré spôsobujú nerovnomerné rozdelenie príspevkov na benefity spoločenskej infraštruktúry na úkor platiacich daňovníkov.“
Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes hodnotí pripravovanú novelu takto: „Navrhovanú úpravu nepovažujeme za dostatočne prepracovanú a odôvodnenú. Navyše môže dôjsť k veľmi vysokému zásahu do práv súvisiacich s ochranou bankového tajomstva. V súčasnosti majú finančná správa, orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy možnosť získať v odôvodnených prípadoch prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu (právnickej alebo fyzickej osoby). Plošné zasielanie spomenutých údajov môže spôsobiť zahltenie kontrolných orgánov zbytočnými informáciami a k očakávanému efektu MF SR tak vôbec nemusí dôjsť. Riziká spojené s únikom takýchto citlivých informácií v plošnom meradle sú ďalším nebezpečenstvom, ktoré by ministerstvo malo dôsledne zvážiť, najmä v dôsledku možných škôd spôsobených právnickým a fyzickým osobám.“
Podľa posledných medializovaných správ (pravdepodobne aj pod vplyvom nevôle zo strany verejnosti) Ministerstvo financií chce o navrhovanej povinnosti bankových subjektov ešte rokovať so zamestnávateľskými a profesijnými organizáciami. „Dúfame, že v rámci avizovaných rokovaní ministerstvo prehodnotí svoj postoj v tejto oblasti a zameria svoju pozornosť na úpravu legislatívy iným efektívnejším a menej rizikovým smerom.“ dodáva Ján Marták z advokátskej kancelárie Ružička Csekes.
Mgr. Ján Marták LL.M.
Senior Lawyer,
Ružička Csekes s. r. o.
