Národná rada Slovenskej republiky schválila 25.9.2025 novelu Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (Ústava), ktorá vyšla v zbierke zákonov pod číslom 255/2025 Z. z. (novela ústavy). Táto novela je známa tým, že zakotvila do Ústavy to, že máme dve pohlavia, avšak jej obsah je o niečo rozsiahlejší. Zaoberá sa napríklad aj otázkou národnej identity, ale aj rodinou a sexuálnou výchovou maloletých detí.
Národná identita
V základných ustanoveniach Ústavy nastala zmena hneď v čl. 7, ktorý sa zaoberá medzinárodnými zmluvami a zväzkami. V tomto článku pribudli dva odseky, týkajúce sa otázky národnej identity, Prvý z nich je ods. 6, ktorý znie:
Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Ďalej pribudol v uvedenom článku aj ods. 7, ktorý hovorí o tom, že nič z toho, čo sa nachádza v ústave či ústavných zákonoch, sa nedá vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s tým, aby bol prenesený výkon časti jej práv, a to konkrétne vo veciach tvoriacich národnú identitu. Podľa dôvodovej správy má táto zmena deklarovať zvrchovanosť Slovenskej republiky, a to najmä vo veciach národnej identity. Vo vzťahu k Európskej únii obhajujú navrhovatelia túto zmenu tým, že nejde o právomoc, ktorá by bola prenesená na Európsku úniu. Preto v tomto prípade navrhovatelia nevnímaju problematicky princíp prednosti práva EÚ, keďže ten by sa mal uplatniť len ak by šlo o právomoc prenesenú na EÚ. Dôvodová správa taktiež uvádza, že zmena má zabrániť potenciálnemu či už existujúcemu aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií zasahujúcemu do výlučných právomocí národných štátov.
Dôvodová správa tvrdí, že otázka národnej identity nespadá pod právomoci prenesené na právo EÚ a preto sa neuplatní princíp prednosti práva EÚ. V praxi by však s týmto princípom mohol vzniknúť problém napríklad vtedy, ak by Slovenská republika odmietla transponovať smernicu EÚ, lebo by usúdila, že jej obsah spadá pod ”národnú identitu”. Touto otázkou sa vo svojom článku podrobne zaoberala aj organizácia Amnesty International.
Surogačné materstvo
V rámci druhého oddielu, ktorý upravuje základné ľudské práva a slobody došlo k niekoľkým zmenám. Článok 15, zakotvujúci právo na život bol doplnený o piaty odsek, ktorý hovorí o tom, že sa zakazuje dohoda o porodení dieťaťa pre niekoho iného. V podstate ide o explicitný zákaz surogačného materstva – teda dohôd, podľa ktorých sa žena síce zaviaže vynosiť a porodiť dieťa, avšak s úmyslom, že po narodení ho odovzdá inej osobe či osobám, a teda sa nestane rodičom dieťaťa.
Dôvodom má byť zabezpečenie ochrany materstva, ako aj jasné určenie toho, že matka dieťaťa je tá, ktorá ho porodila. Surogácia má byť podľa dôvodovej správy zakázaná ako forma komercializácie ľudskej reprodukcie. Dieťa má byť chránené pred komodifikáciou a novela má taktiež zabrániť vykorisťovaniu zraniteľných žien.
Surogácia je v súčasnosti zakázaná vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Bulharsku, Chorvátsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, na Malte či v Slovinsku. Naopak, surogácia je povolená a regulovaná napríklad v Portugalsku, v Grécku či na Cypre. V Holandsku je návrh na reguláciu surogácie stále diskutovaný v parlamente.
