Novela „RPVS zákona“ sprísňuje boj so schránkovými firmami

Novela unikátneho zákona o registri partnerov verejného sektora- tzv. „protischránkového“ zákona bola pripravená ešte exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Minister spravodlivosti SR Gábor Gál bol exministerkou požiadaný, aby na novelu dohliadol. Aby sa čím skôr – ako veľmi potrebná pre aplikačnú prax dostala do legislatívneho procesu. Na novele robil ten istý tím odborníkov ako na samotnom zákone.
Gábor Gál: „Tento zákon vnímam ako „výkladnú skriňu transparentnosti“  a jedno z najvýznamnejších opatrení v boji proti korupcii. Keďže vo svete nič podobné nefunguje, nebolo možné sa inšpirovať zahraničnými skúsenosťami ani prevziať „osvedčené“ legislatívne riešenie. Preto sa počas 1,5 ročnej účinnosti objavili isté interpretačné nejasnosti a aplikačné nedostatky, ktoré znamenajú riziko jeho obchádzania. Je úplne prirodzené, že tieto nedostatky časom ukázala samotná prax a bolo potrebné priebežne na ne reagovať.“

Zákon už vyše roka a pol vyžaduje, aby každý, kto obchoduje s verejným sektorom, odkryl svoje podnikateľskú štruktúru a do verejného registra zapísal svojich konečných užívateľov výhod. Od účinnosti zákona 1. februára 2017 už štát nemôže obchodovať so schránkovými firmami, čiže s firmami, o ktorých pozadí existujú nejasnosti. Vďaka protischránkovému zákonu slovenskí podnikatelia či dokonca verejní činitelia, ktorí so štátom v minulosti obchodovali cez schránkové firmy, boli nútení odhaliť vlastníctvo svojich schránkových firiem, alebo z týchto obchodných vzťahov upustiť.  

Napriek menším počiatočným technickým problémom registrácia a overovanie konečných užívateľov dnes veľmi dobre funguje a zákon z dielne rezortu spravodlivosti SR oceňujú viaceré okolité krajiny, ktoré sa ním plánujú inšpirovať (napr. ČR). Register je verejne prístupný a slúži nielen slovenským ale aj zahraničným aj novinárom a aj verejnosti.

Stav zapísaných subjektov k 1. máju 2018 je 16 140 partnerov verejného sektora. Z hľadiska vybavovania agendy registrujúcim orgánom sa agenda v priemere ustálila na 1035 návrhov na zápis mesačne. V rámci prechodného obdobia, t. j. v rámci nábehovej fázy, sa však mesačný nápad registrujúceho orgánu pohyboval v rádovo tisícoch návrhov na zápis.  

Pri približne 16 tisíc subjektoch v registri partnerov verejného sektora, je podľa analýzy Transparency International Slovensko ako konečný užívateľ výhod uvedených menej ako dvadsaťpäť cyperských fyzických osôb. 
Napriek tomu rezort evidoval prípady, kde účastníci zmluvných vzťahov – najčastejšie podnikatelia - úmyselne interpretovali niektoré jeho ustanovenia tak, aby sa tento predpis na ich zmluvy s verejným sektorom nevzťahoval.

Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing o jednotlivých zlepšeniach zákona: „Novela má jediný cieľ a to zefektívniť fungovanie protischránkového zákona. Snažili sme sa spresniť najmä tie ustanovenia, ktoré boli v praxi sporadicky využívané na obchádzanie zákona. Fakticky sa tým zákon sprísňuje. Na druhej strane treba mať na pamäti, že aj tento unikátny nástroj na zvyšovanie transparentnosti pri nakladaní z verejnými zdrojmi má svoju cenu. Túto cenu „platia“ dnes najmä partneri verejného sektora – podnikatelia vo forme dodatočného administratívneho, časového a finančného nákladu. Získavajú za to férovejšiu hospodársku súťaž, ktorú doposiaľ výrazne deformovali rôzni s verejným sektorom „spriaznení“ hráči.

Okrem toho je však nevyhnutné priebežne upravovať aj primeranosť a účelnosť požiadaviek, ktoré sú na podnikateľov v zákone kladené. Novela napríklad predpokladá výrazné administratívne zjednodušenie zapisovania a aktualizácie údajov o konečných užívateľoch výhod tých podnikateľov, ktorí svojich konečných užívateľov výhod registrujú aj v registri PVS aj v obchodnom registri.“

Medzirezortné pripomienkové konanie sa končí 27. augusta 2018. Materiál by sa na vládu mohol dostať v priebehu septembra 2018.

Zdroj: MS SR