Hlavným dôvodom na prijatie dvoch nových zákonov bola zastaranosť pôvodného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov z roku 1976 (Stavebný zákon).
Zákon o územnom plánovaní
Dôvodová správa k zákonu o územnom plánovaní uvádza, že jeho cieľom okrem iného je profesionalizácia štátnej správy, zníženie administratívnej záťaže, ako aj elektronizácia a digitalizácia dát, ktoré slúžia ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.
Zrušenie súčasných stavebných úradov
Zákon o územnom plánovaní počíta s vytvorením nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Pôjde o ústredný orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky budú spadať regionálne úrady, ktoré budú mať určený územný obvod pôsobnosti. Regionálnych úradov bude celkovo 8, a to regionálny úrad so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a v Žiline.
Po vytvorení Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky už stavebné konanie v prvom stupni nebudú vykonávať obecné stavebné úrady, ale regionálne pracoviská Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Odborne spôsobilá osoba a územný plán mikroregiónu
Ďalšie zmeny, ktoré zákon o územnom plánovaní prinesie sa budú týkať odborne spôsobilých osôb, ktoré zabezpečujú obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Odborne spôsobilé osoby budú musieť byť zamestnancom, osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo osobou v obchodnoprávnom vzťahu k orgánu územného plánovania.
Dôjde tiež k vytvoreniu nového typu územnoplánovacej dokumentácie. Pôjde o územný plán mikroregiónu, ktorý bude zohľadňovať osobitné potreby rozvoja špecifických regiónov Slovenskej republiky. Dôvodová správa ako príklad uvádza aj územie Vysokých Tatier alebo Žitného ostrova.
Zákon o výstavbe
Cieľom tohto zákona by malo byť znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, zjednodušenie stavebného povoľovania, predovšetkým elektronizácia procesov a digitalizácia dát súvisiaca s územným plánovaním a výstavbou. Ide o zákon, ktorý bude vo vzťahu k ostatným zákonom upravujúcim oblasť výstavby lex specialis.
Doručovanie
Vzhľadom na to, že jedným z cieľov zákona o výstavbe je aj elektronizácia procesov, doručovanie sa bude uskutočňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), v znení neskorších predpisov. Zjednodušene povedané, doručovanie podľa zákona o výstavbe bude prebiehať prostredníctvom elektronických schránok slúžiacich na elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.
Projektant
Pôvodný Stavebný zákon počítal s tým, že v rámci stavebného konania mal určité práva, povinnosti a zodpovednosť aj projektant. Na druhej strane však osobou, ktorá bola všeobecne zodpovedná za všetku činnosť spojenú so stavebnými prácami, bol stavebník.
Zákon o výstavbe však postavenie projektanta určitým spôsobom posilňuje. Projektant bude zodpovedný za vypracovanie všetkých stupňov projektovej dokumentácie. V prípade, ak projektant nemá kvalifikáciu na vypracovanie určitej časti projektovej dokumentácie, musí nájsť projektanta s potrebnou kvalifikáciou.
Dochádza tiež k zavedeniu definície generálneho projektanta. Generálnym projektantom bude projektant, ktorý zabezpečí koordináciu viacerých projektantov, resp. aj iných špecialistov pri vypracovaní projektovej dokumentácie.
Ohlásenie stavby
Zákon o výstavbe pozmenil aj ohlasovanie stavieb. V porovnaní s právnou úpravou nachádzajúcou sa v Stavebnom zákone došlo k úprave definície stavieb, ktoré podliehajú ohláseniu.
Ohlásenie sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby alebo drobné stavebné práce, odstránenie drobných stavieb a odstránenie nepovolenej informačnej konštrukcie inou osobou, akou je vlastník tejto konštrukcie. Ohlásenie stavebník vykoná tak, že vyplní elektronický formulár. Stavebný úrad stavebníkovi bezodkladne do elektronickej schránky doručí potvrdenie o ohlásení drobnej stavby. Deň doručenia potvrdenia o ohlásení drobnej stavby sa považuje za deň ohlásenia.
Čierne stavby
Zákon o výstavbe zavádza definíciu tzv. nepovolených stavebných prác. Ide o stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o ohlásení, bez rozhodnutia o povolení stavby alebo v rozpore s ním alebo bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby.
Cieľom je, aby príslušný stavebný úrad už v čase zhotovovania stavby mohol zistiť, že dochádza ku vzniku tzv. čiernej stavby. To dáva stavebnému úradu možnosť reagovať už v čase jej zhotovovania.
Zákon o výstavbe už totiž nepočíta s možnosťou následného zlegalizovania už postavenej čiernej stavby, nakoľko dodatočné stavebné povolenie (podľa Stavebného zákona išlo o konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a) už stavebný úrad stavebníkovi nevydá.
Zákon o správnych poplatkoch
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmenami prejde celé stavebné konanie. Zmeny by sa však mali týkať aj poplatkov vyberaných za jednotlivé úkony v rámci stavebného konania. Jednotlivé poplatky ako aj ich výšku bude upravovať zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov (zákon o správnych poplatkoch). Národná rada Slovenskej republiky v súčasnosti ešte novelu Zákona o správnych poplatkoch neschválila.
Dôvodová správa k zákonu o výstavbe však uvádza, že by malo dôjsť k zavedeniu nového druhu poplatku, ktorý sa bude týkať všetkých typov stavieb. Jeho výška bude stanovená maximálne na hodnotu 1,25 % z hodnoty diela. Maximálna výška poplatku bude ohraničená aj maximálnou výškou, z ktorej sa poplatok bude počítať. Pôjde o sumu 25 miliónov eur.
Dôvodová správa taktiež predbežne uvádza sadzby poplatok pre jednotlivé druhy stavieb (pri bytoch od 5,00 EUR do 9,00 EUR / m2). Na presné výšky poplatkov však bude nutné počkať na znenie novely Zákona o správnych poplatkoch.
Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní sa celkom určite dotkne veľkého množstva fyzických osôb ako aj právnických osôb. V súčasnosti však nemožno predpovedať, či oba zákony splnia svoje ciele, a teda to, či skutočne dôjde k skráteniu doby konaní, ukáže iba samotná prax.
