Nová smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane obchodného tajomstva

Napriek existujúcej dohode TRIPS (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva), ktorá upravuje ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením, existujú v právnych predpisoch členských štátov EÚ významné rozdiely, pokiaľ ide o úpravu a ochranu obchodného tajomstva.[1]

Existencia rozdielnej úrovne ochrany obchodného tajomstva má negatívny vplyv na hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ, okrem iného na cezhraničnú spoluprácu, šírenie informácií a efektívnosť inovácií v rámci EÚ.

S cieľom odstrániť prekážky fungovania vnútorného trhu z dôvodu rozdielnej úpravy ochrany obchodného tajomstva bola preto prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know – how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (ďalej len „Smernica“). Členské štáty majú povinnosť transponovať Smernicu do svojich právnych poriadkov do 9. júna 2018.

Smernica stanovuje minimálne pravidlá ochrany pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením obchodného tajomstva, pričom členské štáty môžu za splnenia príslušných podmienok stanoviť aj širšiu ochranu. Smernica upravuje tak hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu úpravu ochrany obchodného tajomstva.

Hmotnoprávna úprava

Z hmotnoprávneho hľadiska Smernica prináša definície pojmov, vrátane vymedzenia obchodného tajomstva, oprávneného a neoprávneného získania, využitia a sprístupnenia obchodného tajomstva.

Obchodným tajomstvom podľa Smernice sú informácie, kumulatívne spĺňajúce nasledovné znaky:

1. sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú;
2. majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné;
3. osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

Smernica vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené získanie obchodného tajomstva. Ide o prípady, keď sa obchodné tajomstvo získalo prostredníctvom nasledovných prostriedkov:

1. nezávislého objavu alebo vytvorenia;
2. pozorovania, skúmania, demontáže alebo testovania výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti, alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva;
3. výkonu práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie v súlade s právom alebo postupmi EÚ a vnútroštátnym právom alebo postupmi;
4. akéhokoľvek iného postupu, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa pritom považuje za oprávnené v rozsahu, v akom takéto získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje právo EÚ alebo príslušné vnútroštátne právo.

Smernica ďalej vymedzuje, kedy ide o neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva. O neoprávnené získanie obchodného tajomstva pôjde v prípadoch, ak k jeho získaniu došlo bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva a prostredníctvom:

1. neoprávneného prístupu, privlastnením alebo kopírovaním dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva, a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť;
2. iného konania, ktoré je za daných okolností v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

O využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pôjde v prípadoch, ak ho bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva vykoná osoba, o ktorej sa usudzuje, že:

1. získala obchodné tajomstvo neoprávnene;
2. porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva;
3. porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa pritom nevzťahuje výlučne na osobu, ktorá sa takého konania dopustila priamo voči vlastníkovi obchodného tajomstva, ale aj na ďalšie osoby, ktoré následne získali, využívali alebo sprístupňovali takéto obchodné tajomstvo, ak v danom čase  vedeli alebo mali za daných okolností vedieť o predchádzajúcom neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupňovaní obchodného tajomstva.

Napokon za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje aj výroba, príp. iné aktivity (vrátane dovozu a vývozu) s tovarom porušujúcim právo k obchodnému tajomstvu, a to ak osoba vykonávajúca uvedené aktivity vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene.

Na hmotnoprávne vymedzenie pojmov následne nadväzuje procesnoprávna úprava. Smernica však ešte pred ňou uvádza v článku 5 osobitné prípady, kedy sa nemá poskytovať procesnoprávna ochrana v zmysle Smernice a to okrem iného v prípadoch ako sú výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie v súlade s Chartou základných ľudských práv Európskej únie alebo v prípade tzv. whistleblowing-u.

Procesnoprávna úprava

Procesnoprávna úprava ochrany obchodného tajomstva je upravená v článkoch 6 až 15 Smernice.

Účelom je zabezpečiť v členských štátoch dostupnosť prostriedkov nápravy v prípadoch neoprávneného získania, využitia a sprístupnenia obchodného tajomstva. Príslušné opatrenia, postupy a prostriedky nápravy musia byť pritom spravodlivé, rovnocenné, účinné a odrádzajúce, bez zbytočnej zložitosti, nákladnosti, neprimeraných lehôt alebo bezdôvodného omeškania. Zároveň  majú byť uplatňované primeraným spôsobom a tak, aby poskytovali záruky proti ich zneužitiu a nedochádzalo k vytváraniu prekážok zákonného obchodu na vnútornom trhu EÚ.

Smernica ďalej stanovuje premlčaciu dobu pre uplatnenie nárokov z ochrany obchodného tajomstva, ktorej maximálna dĺžka nesmie byť viac ako 6 rokov. Zvyšnú úpravu, vrátane začiatku plynutia, trvanie, prerušenie alebo pozastavenie plynutia premlčacej doby necháva na vnútroštátnej úprave.

Z procesného hľadiska je zaujímavý najmä článok 9 Smernice, ktorý upravuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby príslušné súdne orgány mali k dispozícii opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane údajného obchodného tajomstva v súdnych konaniach vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Takéto opatrenia sa majú uplatňovať na návrh oprávnenej strany príp. aj bez návrhu a majú umožňovať obmedziť na určený počet osôb prístup k dokumentom obsahujúcim obchodné tajomstvo (vrátane údajného) alebo účasť na pojednávaniach, na ktorých môže byť sprístupnené takéto obchodné tajomstvo príp. sprístupniť iným osobám verziu rozhodnutia bez dôverného charakteru s vypustenými alebo upravenými časťami obsahujúcimi obchodné tajomstvo.

Smernica ďalej upravuje podmienky a okolnosti vyžadované pre nariaďovanie predbežných a preventívnych opatrení vo vzťahu k ochrane obchodného tajomstva, na ktoré následne nadväzuje úprava opatrení v prípade súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Pri predbežných a preventívnych opatreniach Smernica pritom počíta aj s možnosťou zloženia záruky na zabezpečenie odškodnenia vlastníka obchodného tajomstva, ale rovnako tak aj s možnosťou zloženia záruky zo strany navrhovateľa pre prípadnú náhradu škody odporcovi a tretím dotknutým osobám. Predchádza sa tým možnému zneužívaniu týchto opatrení zo strany navrhovateľov.

V rámci opatrení vo veci samej prichádzajú do úvahy opatrenia uložené súdnymi orgánmi ako sú:

1. ukončenie alebo zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;
2. zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh príp. zákaz iných aktivít k tovaru porušujúcemu právo k obchodnému tajomstvu;
3. prijatie iných primeraných nápravných opatrení k tovaru porušujúcemu právo k obchodnému tajomstvu, vrátane ich stiahnutia, úpravy alebo zničenia;
4. zničenie dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov obsahujúcich alebo predstavujúcich obchodné tajomstvo alebo ich častí, príp. ich odovzdanie vlastníkovi obchodného tajomstva;

Súdny orgán má mať zároveň v zmysle Smernice a po splnení podmienok v nej vymedzených právo uložiť namiesto vyššie uvedených opatrení peňažnú náhradu, ktorá má byť poskytnutá poškodenej strane. Jednou zo stanovených podmienok je skutočnosť, že dotknutá osoba v čase využitia alebo sprístupnenia nevedela, ani nemohla vedieť, že obchodné tajomstvo získala od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene.

V rámci procesnoprávnych opatrení je napokon upravená náhrada škody, vrátane možnosti náhrady ujmy vo forme paušálnej sumy a taktiež zverejňovanie súdnych rozhodnutí vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, a to tak v prípade úspechu ako aj neúspechu navrhovateľa.

Záver

V súčasnosti nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu dôjde k transpozícii Smernice do nášho právneho poriadku. Konzultácie v súvislosti s transpozíciou Smernice sú zahrnuté v Pláne legislatívnych úloh Vlády Slovenskej republiky a mali by sa uskutočniť v mesiaci august 2017. Už teraz však možno poukázať na niektoré oblasti danej problematiky, ktoré budú vyžadovať hlbšiu analýzu zo strany zákonodarcu pri posudzovaní možných spôsobov transpozície Smernice.

Jednou z týchto oblastí je samotná definícia obchodného tajomstva. Súčasná úprava definície obchodného tajomstva obsiahnutá v § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) rovnako ako definícia v Smernici požaduje tajnosť informácií („nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné“) a primerané kroky na udržanie ich tajnosti („majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje“).

Na druhej strane, zatiaľ čo súčasná úprava v ObZ vyžaduje, aby skutočnosti, ktoré majú byť predmetom obchodného tajomstva mali „skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu“, definícia v Smernici vyžaduje, aby informácie mali „obchodnú hodnotu“, v zmysle úvodných ustanovení Smernice „či už skutočnú alebo potenciálnu“. Termín „obchodná hodnota“ však nie je doposiaľ európskou legislatívou bližšie vymedzený, možno preto očakávať jeho interpretáciu zo strany Európskeho súdneho dvora[2]. 

ObZ zároveň osobitne vymedzuje pri obchodnom tajomstve, že ide o „skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,“ pričom Smernica takéto špecifické vymedzenie neuvádza. V zmysle úvodných ustanovení Smernice by však pojem obchodné tajomstvo mal zahŕňať know-how, obchodné ako aj technické informácie.

S poukazom na vyššie uvedené je, podľa nášho názoru, možné sa domnievať, že v dôsledku prijatej Smernice bude potrebné novelizovať aktuálnu definíciu obchodného tajomstva obsiahnutú v ObZ. Otázkou však zostáva, či sa zákonodarca rozhodne pre jej čiastočnú úpravu alebo prevezme doslovne celú definíciu zo Smernice.

Ďalšou oblasťou je vymedzenie oprávneného resp. neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Smernica vymedzuje, kedy ide o oprávnené získanie obchodného tajomstva. Na porovnanie ObZ takúto osobitnú úpravu v tomto zmysle zatiaľ nepozná.

Vo vzťahu k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva možno poukázať na termín porušenie obchodného tajomstva upravený v § 51 ObZ v rámci ustanovení o nekalosúťažnom konaní, kde sa osobitne uvádzajú praktiky, ktoré sa považujú za takéto konanie a zároveň na § 20 ObZ, ktorý poskytuje vlastníkovi obchodného tajomstva právnu ochranu nielen proti porušeniu, ale aj ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo.

Smernica ďalej výslovne stanovuje, že dĺžka premlčacej doby  v prípade hmotnoprávnych nárokov a krokov týkajúcich sa uplatnenia opatrení, postupov a prostriedkov nápravy stanovených v Smernici vo vzťahu k obchodnému tajomstvu nesmie byť viac ako šesť rokov. Bude zaujímavé sledovať, ako sa zákonodarca postaví k tomuto obmedzeniu a to najmä s ohľadom na súčasnú obchodnoprávnu úpravu premlčania pri práve na náhradu škody (4 ročná subjektívna, 10 ročná objektívna premlčacia doba) a taktiež s ohľadom na všeobecné obmedzenie premlčacej doby (10 rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz) upravenej v § 408 ObZ.

V súvislosti so zavedením opatrení na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva v súdnych konaniach je vhodné poukázať, že čiastočnú úpravu už v súčasnosti možno nájsť v § 55 ods. 1 ObZ a to v súvislosti s účasťou na pojednávaniach v obchodnoprávnych veciach. Upozorňujeme však, že dôsledná úprava v trestnom konaní, najmä v súvislosti s novoprijatým zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov absentuje. Smernica výslovne nepokrýva ochranu obchodného tajomstva v trestnom konaní, zároveň však nebráni zákonodarcom členských štátov, aby pri transpozícii Smernice stanovili širšiu ochranu obchodného tajomstva. Rozšírenie predmetnej ochrany aj na trestné konania považujeme v tomto prípade za viac ako žiadúce.

Otvorenou napokon zostáva aj transpozícia procesnoprávnej úpravy a to aj s poukazom na súčasnú úpravu v ObZ v rámci všeobecnej úpravy obchodného tajomstva a v rámci ustanovení o nekalosúťažnom konaní ako aj existujúce procesné opatrenia v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov.

Mgr. Ján Marták LL.M.

Senior konzultant

Ružička Csekes s.r.o.