Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok dávajúci výklad ustanovení Smernice EÚ č. 2004/114 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia. Konanie pred Súdnym dvorom inicioval Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín), na ktorom sa prejednáva žaloba iránskej študentky Sahar Fahimian voči Spolkovej Republike Nemecko vo veci neudelenia študentských víz (Rozsudok vo veci C-544/15 Sahar Fahimian vs Bundesrepublik Deutschland).
Podstata prípadu však spočíva v jeho jedinečnosti. Iránska študentka je totiž držiteľkou magisterského diplomu v oblasti informačných technológií, ktorý vydala Sharif University of Technology (Irán). Súčasne v roku 2012 získala pani Fahimian štipendium od Center for Advanced Security Research Darmstadt (CASED) na Technickej univerzite Darmstadt v Nemecku. Využitie možnosti štúdia v Nemecku bolo však podmienené získaním študentských víz prostredníctvom nemeckej ambasády v Teheráne. Tá však jej žiadosť zamietla.
Toto rozhodnutie bolo odôvodnené obavou, že znalosti, ktoré by mohla pani Fahimian získať počas svojho výskumu, by mohol Irán neskôr zneužiť napríklad na účely získania dôverných informácií v západných krajinách, vnútornej represie alebo v súvislosti s porušovaním ľudských práv všeobecne. Udelovanie tohto typu víz však nie je len kompetenciou každého štátu, ale úradným postupom v zmysle spomínanej Smernice. Cieľom tejto Smernice je predovšetkým podporiť študentskú mobilitu občanov nečlenských krajín EÚ vo vzťahu k európskym univerzitám. Avšak samotná Smernica hovorí, že na udelenie študentského víza sa vyžaduje najmä to, aby žiadateľ nepredstavoval hrozbu pre verejnú bezpečnosť. Berlínsky správny súd však považoval toto ustanovenie za príliš všeobecné na to mohol sebaisto rozhodnúť o danej veci a preto požiadal Súdny dvor o jeho výklad.
Súdny dvor následne rozhodol, že vnútroštátne orgány disponujú pri posudzovaní skutkových okolností širokou mierou voľnej úvahy, aby na základe všetkých relevantných skutočností charakterizujúcich situáciu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý požiadal o študentské vízum, overili, či tento štátny príslušník predstavuje hoci len potenciálnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť.
K samotnému rozhodnutiu Súdneho dvora, ktorým fakticky potvrdil správnosť postupu nemeckej ambasády prispela aj skutočnosť, že na univerzitu, kde pani Fahimian získala magisterský diplom sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Európskej únie z dôvodu podpory, ktorú poskytuje iránskej vláde, a to najmä vo vojenskej oblasti.
Súdny dvor súčasne doplnil výklad Smernice v tom zmysle, že podstata študentskej mobility nie je prekážkou toho, aby sa zamietlo vydanie víz najmä ak:
- Ide o absolventa univerzity, voči ktorej sa uplatňujú reštriktívne opatrenia EÚ
- Ide o štúdium oblasti citlivej na verejnú bezpečnosť a súčasne vnútroštátne orgány prejavia opodstatnenú obavu, že by znalosti získané na domácej univerzite mohli byť neskôr využité na ohrozenie verejnej bezpečnosti.
Môžeme teda konštatovať, že Súdny dvor EÚ poskytol týmto rozsudkom orgánom členských štátov pomerne širokú možnosť tzv. správnej úvahy a hodnotenia toho, či niektorým študentom tretích krajín udelia študentské víza alebo brány Európskej únie pre nich zostanú zatvorené a to len z dôvodu potenciálneho nebezpečenstva.
