Ústavný súd SR (ÚS SR) rozhodol o návrhu prezidentky SR, ktorým prezidentka požadovala preskúmanie súladu predmetu referenda s ústavou, pričom predmetná otázka v referende znela
„Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda"
Prezidentka v návrhu uviedla viacero dôvodov podania návrhu na začatie konania. Okrem pochybností o súlade referenda s princípmi zastupiteľskej demokracie a princípom legality poukázala aj na skutočnosť, že predmet referenda zasahuje do dĺžky volebného obdobia Národnej rady SR (NR SR) stanoveného v č. 73 ods. 1 ústavy a súčasné znenie ústavy neposkytuje dostatočnú mieru právnej istotu pre takýto zásah do ústavnej úpravy. K jednotlivým obavám uvedených v návrhu sa Ústavný súd vyjadril nasledovne.
Právna sila výsledku referenda
ÚS SR vo svojej argumentácii poukázal na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť pri hodnotení účinkov, záväznosti a právnej sily výsledkov referenda, podľa ktorej možno zákonodarnú moc vykonávať dvojakým spôsobom – výkon normotvornej moci nepatrí len NR SR, ale aj priamo občanom prostredníctvom referenda. Obidva spôsoby považuje ÚS SR za rovnocenné, čo vyvodzuje z čl. 2 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 ústavy, podľa ktorých sú nositeľmi štátnej moci občania, ktorí ju vykonávajú a podieľajú sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Z rovnocennosti týchto dvoch foriem podľa ÚS SR vyplýva, že ak má NR SR možnosť meniť ústavu, tak môže byť zmena ústavy predmetom referenda.
„Občania totiž v referende vykonávajú zákonodarnú právomoc popri národnej rade bezprostredne, teda nie vo forme alebo cestou štátneho orgánu (II. ÚS 31/97, s. 11 odôvodnenia; PL. ÚS 24/2014, bod 24 odôvodnenia)“,
uviedol ÚS SR a dodal, že pochybnosti prezidentky ako navrhovateľky nemajú oporu ani v uvedených rozhodnutiach. Druhý zo spomínaných rozhodnutí ÚS SR pripustil možnosť, že výsledok referenda môže mať právnu silu zákona, resp. ústavného zákona.
Napriek skutočnosti, že referendum môže meniť ústavu, nemôže ju poprieť a porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. Existencia materiálneho jadra je ochranou pred nežiaducimi zmenami ústavy prostredníctvom referenda, nakoľko toto je tvorené najvýznamnejšími ústavnými hodnotami (ako základné ľudské slobody a princípy právneho štátu). ÚS SR pri posudzovaní referenda s ústavou skúma, či nie je materiálne jadro narušené predmetom referenda.
ÚS SR zdôrazňuje, že od zmeny ústavy ako právneho predpisu je však potrebné odlišovať prelamovanie ústavných noriem ad hoc (pre jednotlivé prípady).
Princíp generality právnych noriem a deľby moci
Uvedený princíp všeobecnosti právnej normy právneho štátu slúži na ochranu ústavnej deľby moci a dodržiavaním tohto princípu sa predchádza svojvôli pri správe vecí verejných a rozhodovaní o slobode jednotlivcov. Význam princípu generality právnej normy spočíva v jej všeobecnom vymedzení, t. zn., že právna norma nemôže nikdy riešiť len jeden určitý konkrétny prípad.
Výsledkom predmetného referenda by sa skrátilo VIII. volebné obdobie NR SR, čo znamená, že výsledok referenda by sa použil len raz, v tomto konkrétnom prípade. Uvedené by však bolo v rozpore s princípom generality práva, resp. právnej normy. Predmet referenda by jednorazovo obišiel ústavné pravidlá o tvorbe a fungovaní NR SR a porušil by v ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci ako ďalšej súčasti materiálneho jadra ústavy:
,,Ak by ústavný súd pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci. Kedykoľvek by bolo možné jednorazovo rušiť rozhodnutia štátnych orgánov výkonnej a súdnej moci, zasahovať do ich zloženia, meniť ich právomoc, ako aj ustanovené pravidlá ich činnosti a vzájomných vzťahov. Ústavný poriadok by už nebol priestorom zabezpečujúcim slobodu a autonómiu jednotlivca prostredníctvom jasných a predvídateľných pravidiel.“
ÚS SR uvádza, že tak, ako nie je možné referendom (alebo právnym predpisom) rozhodnúť jednu konkrétnu vec, nie je týmto spôsobom možné rozhodnúť o rozpustení NR SR, nakoľko spôsob rozpustenia ústava upravuje, avšak odlišným spôsobom – rozpustiť NR SR môže len prezident. Zároveň uplynutím volebného obdobia v súlade s ústavou znamená uplynutie riadneho štvorročného volebného obdobia poslancov. Uvedené nemožno obchádzať mimoriadnym jednorazovým skrátením na základe referenda, pokiaľ by ústava sama takúto možnosť nepripustila. V tejto časti ÚS SR pripúšťa, že pre budúcnosť by bolo možné skrátiť volebné obdobie (všetky, nie jednotlivé) aj normatívne, a to zmenou ústavy.
Predmet referenda, ktorý sa zameriava na skrátenie aktuálne plynúceho volebného obdobia NR SR a vyhlásenie volieb nadväzujúce na skrátenie volebného obdobia nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a v spojení s čl. 1 ods. 1 aj s čl. 73 ods. 1, čl. 81a a čl. 82 ods. 5 ústavy.
Právo poslancov na zastávanie ich funkcie
Aj právo poslancov bolo jednou z posudzovaných otázok. Z ústavy vyplýva právo občanov uchádzať sa o funkciu poslanca NR SR a po zvolení túto funkciu zastávať. Tým sú jednotlivci chránení pred zásahmi, ktoré by ich mohli zbaviť možnosti vykonávania poslaneckého mandátu.
Nakoľko cieľom referenda je skrátenie dĺžky volebného obdobia poslancov NR SR, predmet referenda by v prípade úspechu jeho cieľ naplnil nedovoleným prelomením ústavnej úpravy volebného obdobia pre konkrétny prípad. Podľa ÚS SR predmet referenda znižuje ochranu základného politického práva garantovaného čl. 30 ods. 4 ústavy.
Záver
ÚS SR v závere nálezu konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánu verejnej moci (založeného ústavou) pre jeden konkrétny prípad. Takáto zmena je možná len formou zmeny právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať pre všetky prípady v období po nadobudnutí jej účinnosti. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobie orgánu verejnej moci, ani takýmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení, ktoré je viazané na už plynúce funkčné obdobie.
Zásah do dĺžky volebného obdobia NR SR prostredníctvom referenda ÚS SR nevylučuje, avšak zdôrazňuje, že takýto spôsob je potrebné vytvoriť zmenou ústavy.
