Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, nakoľko pri vychádzaní s motorovým vozidlom z účelovej komunikácie na hlavnú cestu pri odbočovaní vpravo nedal prednosť v jazde motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste. Motocyklista v tom čase predchádzal iné motorové vozidlo idúce rovnakým smerom, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel viaceré poranenia s predpokladanou dobou liečby a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 7 - 8 mesiacov. Za uvedené bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a odvolaním napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení skutku a chybnom rozhodnutí o vine. Od začiatku trestného stíhania tvrdil, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil poškodený, ktorý opakovaným a mimoriadne závažným spôsobom porušil zákon o cestnej premávke. Obžalovaný si bol vedomý, že mal povinnosť dať prednosť vozidlám pohybujúcim sa na hlavnej ceste a z toho dôvodu pred výjazdom na hlavnú cestu zastavil. Pozrel sa vpravo a videl, že po hlavnej ceste ide v pravom jazdnom pruhu osobný automobil a ľavý jazdný pruh, do ktorého mienil vojsť, je voľný. Pozrel sa vľavo a keďže ani z tejto strany neprichádzalo žiadne vozidlo, začal pomaly vychádzať na hlavnú cestu. Vtedy sa náhle spoza osobného vozidla prichádzajúceho sprava objavil motocykel, ktorý sa priblížil vysokou rýchlosťou tak, že obžalovaný nemal možnosť reagovať a došlo k prudkému nárazu - k zrážke. Náraz bol mimoriadne silný, pretože jeho vozidlo bolo posunuté o 1-2 metre dozadu, aktivovali sa oba predné airbagy a vozidlo bolo tak poškodené, že muselo byť odpísané.
Zo znaleckého posudku bolo evidentné, že poškodený jazdil na motocykli v okamihu reakcie na situáciu a brzdenia rýchlosťou približne 103 km/h. Poškodený predbiehal vozidlo, ktoré viedol svedok v bezprostrednej blízkosti križovatky. Z tejto dopravnej značky je zrejmé, že ide o križovatku, kde sa hlavná cesta kríži dokonca až s tromi vedľajšími cestami. Poškodený porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, keď v krátkom čase zrýchlil tak, že prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o viac ako 100% a predbiehal na zakázanom mieste – v blízkosti križovatky.
Tieto hrubé porušenia boli jedinou príčinou dopravnej nehody, ktoré však súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku „bagatelizoval“. Naopak, obžalovaný ako vodič zachoval všetku potrebnú opatrnosť. Nemohol predpokladať, že spoza sprava prichádzajúceho vozidla vyrazí obrovskou rýchlosťou motocykel poškodeného. Ak by poškodený jazdil dovolenou rýchlosťou v obci a nepredchádzal v križovatke, k dopravnej nehode by nedošlo. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby sám rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby.
Odvolací súd dospel v rámci svojej prieskumnej povinnosti a odvolacích námietok obžalovaného, majúcich relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní, k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine nemožno považovať za správne.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že základným pravidlom, ktorým sa riadi cestná premávka, je pravidlo prednosti v jazde. To pravidlo spočíva v povinnosti účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaný pritom podľa názoru odvolacieho súdu vstúpil do križovatky až potom, čo sa presvedčil, že vozidlá idúce po hlavnej ceste nebudú musieť zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Venoval zvýšenú pozornosť vjazdu do križovatky práve z pohľadu predídenia vzniku možných nehôd aj vzhľadom na povahu tejto križovatky (hlavnej cesty a účelovej komunikácie).
Zároveň platí, že vodič, ktorý dáva prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste, nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti vidí, ale len tým, ktoré sú tak blízko, že vojdením do križovatky by im vyvolal nebezpečenstvo nutnej náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Vodič na základe svojich skúseností v podstate len odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej vzdialenosti. Pri tejto svojej úvahe však vychádza z rýchlosti, ktorá je na danom úseku zákonom povolená.
Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak vodič prekračuje rýchlosť, musí si byť vedomý, že jednak zabraňuje ostatným účastníkom cestnej premávky dodržať predpisy (napr. dať mu prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky), a jednak si sám sebe znemožňuje zabrániť dopravnej nehode.
Z opakovaného dokazovania vyplynulo, že na začiatku reakcie poškodeného (motocyklistu) na dopravnú situáciu tento jazdil počiatočnou rýchlosťou cca 103 km/h, tzn. 97 až 109 km/h v tolerančnom rozpätí výpočtu 5%. V momente nárazu motocykla do vozidla obžalovaného mal motocykel nárazovú rýchlosť cca 87 km/h, tzn. 82 až 92 km/h v tolerančnom rozpätí.
Podľa odvolacieho súdu nebol obžalovaný povinný prispôsobiť svoju techniku a spôsob jazdy skutočnosti, že poškodený prichádzajúci z jeho pravej strany po istý čas aj v zákryte pred ním idúceho vozidla náhle a v krátkom čase začne predbiehací manéver a prekročí maximálne dovolenú rýchlosť jazdy v obci, a to dokonca v mieste, kde je predchádzanie zakázané. Obžalovaný nemohol predvídať a vidieť, že poškodený jazdí s vysokým prekročením dovolenej rýchlosti jazdy, resp., že pred zrážkou dokonca zrýchľuje, čím skracuje čas, počas ktorého ho môže iný účastník cestnej premávky registrovať. Obžalovaný preto neporušil zákonnú povinnosť „dať prednosť v jazde“.
Odvolací súd je preto toho názoru, že technika a spôsob jazdy obžalovaného boli správne a nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom dopravnej nehody. Naopak to bol poškodený, kto mal možnosť zrážke zabrániť, a to v situácii, ak by nepredbiehal v úseku, kde je to zakázané, s vysokým prekročením maximálne dovolenej rýchlosti jazdy v obci. Od účastníka cestnej premávky nemožno očakávať, že prispôsobí svoje správanie tomu, ak sa po hlavnej ceste v obci pohybuje motocyklista „pretekárskou rýchlosťou“ – takmer raz takou, ako je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy, čo prakticky neumožňuje ostatným účastníkom cestnej premávky bezpečne používať vozovku za účelom prepravy po nej. Súd konštatoval, že obec nie je „pretekárskou dráhou“.
Zo znaleckého posudku vyplynulo, že ak by poškodený v momente, keď videl vchádzať do hlavnej cesty obžalovaného, jazdil maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy v obci a na vojdenie obžalovaného na hlavnú cestu by reagoval brzdením, mal možnosť pred miestom zrážky zastaviť a k zrážke by nedošlo. Príčinou dopravnej nehody bolo správanie poškodeného. Podľa zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Takéto porušenia dopravných predpisov podľa názoru odvolacieho súdu zbavujú poškodeného jeho práva očakávať, že iní účastníci cestnej premávky budú reagovať tak, že mu dajú prednosť.
Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Zdroj: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/90/2020 zo dňa 09.11.2020
