Keď z účtu pri podvode zmiznú peniaze, banka musí klientovi neautorizovanú platbu vrátiť bezodkladne — najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa — a až potom riešiť, kto stratu zavinil. Vyplýva to z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 15. októbra 2026 vo veci C‑70/25.
Rozhodnutie sa týka každého, kto platí kartou alebo cez internetbanking. Súd vyložil pravidlá smernice o platobných službách (PSD2), ktoré na Slovensku prevzal zákon o platobných službách. Zásada „najprv vrátiť, až potom sa súdiť o zavinení“ tak platí v celej Únii vrátane Slovenska. Tlačovú správu k rozsudku zverejnil Súdny dvor EÚ.
O čo v prípade išlo
Spor sa začal v Poľsku. Klientka banky predávala vec cez inzertný portál. Údajný kupujúci jej poslal odkaz, ktorý vyzeral ako potvrdenie predaja z portálu. Odkaz však viedol na podvrhnutú stránku napodobňujúcu web banky, kam zadala svoje prihlasovacie údaje do internetbankingu.
Podvodník vďaka nim previedol z jej účtu sumu v prepočte približne 700 eur. Banka odmietla peniaze vrátiť s odôvodnením, že klientka svojou hrubou nedbanlivosťou podvod umožnila — dostatočne si nechránila svoje bezpečnostné údaje. Prípad sa dostal až na Súdny dvor, ktorý mal povedať, či smie banka vrátenie z tohto dôvodu odmietnuť.
Neautorizovanú platbu vráti banka ako prvé
Súdny dvor rozhodol, že články 73 a 74 smernice PSD2 neumožňujú poskytovateľovi odmietnuť okamžité vrátenie neautorizovanej platby len preto, že ju klient umožnil hrubou nedbanlivosťou. Banka musí sumu vrátiť bezodkladne, najneskôr do konca pracovného dňa nasledujúceho po tom, čo jej klient operáciu nahlásil.
Jedinou podmienkou je, že klient neautorizovanú platbu bez zbytočného odkladu oznámi. Poradie krokov je jasné: najskôr sa peniaze vrátia na účet a až potom sa rieši, či a nakoľko stratu zavinil sám klient.
- Banka musí neautorizovanú platbu vrátiť bezodkladne, najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po nahlásení.
- Hrubá nedbanlivosť klienta nie je dôvodom odmietnuť okamžité vrátenie.
- Podmienkou je včasné nahlásenie neautorizovanej platby.
Nedbanlivosť sa rieši až potom
Rozsudok neznamená, že klient nenesie za svoju neopatrnosť nijakú zodpovednosť. Ak banka preukáže, že platbu umožnil úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti, môže od neho následne žiadať náhradu škody. Dôkazné bremeno je však na banke, nie na klientovi.
Výnimku predstavuje dôvodné podozrenie, že podvod zinscenoval sám klient. Vtedy môže banka vrátenie pozastaviť, musí však svoje zistenia bez zbytočného odkladu oznámiť. Mimo takéhoto podozrenia nesmie klientovi zadržať peniaze len preto, že mal byť opatrnejší.
Prečo je rozhodnutie dôležité
Doteraz sa stávalo, že banka vrátenie odmietla s poukazom na nedbanlivosť a klient si musel peniaze vymáhať sám, často súdnou cestou. Rozsudok toto poradie obracia: riziko aj dôkazné bremeno presúva na banku, ktorá má na posúdenie podvodu lepšie nástroje než jednotlivec.
Pre spotrebiteľa to znamená, že pri neoprávnenej platbe by nemal zostať bez peňazí týždne či mesiace, kým sa spor vyrieši. Výklad Súdneho dvora je navyše záväzný pre súdy aj banky vo všetkých členských štátoch.
Čo z toho platí pre slovenských klientov
Na Slovensku upravuje vrátenie neautorizovaných platieb zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Podľa neho musí poskytovateľ vrátiť sumu neautorizovanej platobnej operácie najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, čo sa o nej dozvie (§ 11 ods. 1). Ak má dôvodné podozrenie, že klient konal podvodne, túto lehotu nemusí dodržať a dôvody bezodkladne písomne oznámi Národnej banke Slovenska.
Ak klient na neoprávnenú platbu natrafí, mal by ju čo najskôr nahlásiť banke a podať aj trestné oznámenie na polícii — od včasného oznámenia sa odvíja celá ochrana. Rozsudok Súdneho dvora potvrdzuje, že banka nemôže vrátenie odložiť len s poukazom na nedbanlivosť klienta.
Neautorizovanú platbu nahláste banke bez zbytočného odkladu — ideálne hneď, ako ju spozorujete. Od včasného oznámenia závisí nárok na okamžité vrátenie peňazí.
