Tentokrát nás cesty zaviedli na Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Trnave, kde sme sa boli pozrieť, ako vyzerá ochrana spotrebiteľov v praxi. Inšpektorát vykonáva štátny dozor vnútorného trhu na celom území trnavského kraja, pričom každý kraj na území Slovenska má zriadený svoj inšpektorát a tieto po organizačnej a technickej stránke zastrešuje Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave, ktorý je aj druhostupňovým správnym orgánom vo veciach spotrebiteľov.
Čo všetko obchodná inšpekcia kontroluje?
V úvode dňa sme sa stretli priamo s riaditeľkou trnavského inšpektorátu Ing. Ingridou Rizmanovou, ktorá sa kontrole venuje celý svoj profesijný život. Jej úlohou je riadenie inšpektorátu po personálnej, organizačnej a technickej stránke.
„Ďalšia vec je odborná stránka. Pri výkone našej činnosti máme skutočne široký záber dozorných aktivít, dozorujeme približne 480 právnych predpisov.“
Podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu a zákona o ochrane spotrebiteľa Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) kontroluje napr. nekalé obchodné praktiky, neprijateľné zmluvné podmienky, cenové informácie pri predaji tovarov a poskytovaní služieb, diskrimináciu, klamlivú reklamu a pod. Okrem toho SOI zastrešuje veľké množstvo iných oblastí ako strojové zariadenia, elektromagnetickú kompatibilitu, tlakové zariadenia, biocídne výrobky, chemické látky a zmesi, regulované výrobky, stavebné výrobky, cestovné kancelárie a cestovné agentúry. Ďalej je SOI napr. jediným orgánom dozoru automobilového priemyslu („stáčanie kilometrov“, testovanie vozidiel) a kontroluje aj podnikanie v energetike (energetická hospodárnosť budov, oblasť biopalív, nelegálnych odberov plynu, klimatizačných systémov atď.). Dozor vykonáva aj nad určenými výrobkami, ktoré sú nejakým spôsobom rizikové pre spotrebiteľa z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, medzi ne patria aj hračky. Pri takom rozsiahlom počte kontrolovaných právnych predpisov však nie je možné uviesť všetky oblasti, nad ktorými SOI vykonáva dohľad.
Práca inšpektorov
Z množstva a rozmanitosti kontrolovaných oblastí sa odvíja aj špecializácia jednotlivých inšpektorov na určitú komoditu alebo oblasť, ktorá sa odvíja od ich vysokoškolského vzdelania.
„V rámci trnavského inšpektorátu máme zamestnaných 12 inšpektorov, takže musia byť špecializovaní na viacero oblastí, aby sme dokázali všetko pokryť. Požiadavky na inšpektorov nie sú len odborné, ale aj osobnostné. Inšpektor si musí na kontrole vedieť obhájiť všetky svoje argumenty a teda nie všetky kontroly sú príjemné,“
priblížila pani riaditeľka. Približne po 3 mesiacoch od nástupu do zamestnania absolvujú inšpektori skúšky odbornej spôsobilosti.
Kontroly sa vykonávajú preventívne (proaktívne) v prípade zmeny predpisov, alebo pri rizikových komoditách alebo na základe podnetov od spotrebiteľov (reaktívne).
Inšpektori chodia na kontroly ohlásene, ale aj neohlásene, ak to situácia vyžaduje. Napríklad v minulosti v období tzv. „šmejdov“, ktorí organizovali veľké predajné akcie s využitím nátlaku a agresívnych praktík na spotrebiteľov, chodili inšpektori na kontrolu neohlásene a vystupovali ako spotrebitelia. V momente, ako predávajúci začal na spotrebiteľov aplikovať takéto agresívne praktiky, inšpektori mohli predajnú akciu zastaviť.
Ako prebiehala inšpekčná činnosť počas pandemických lockdownov? Predsa len, práca inšpektorov je vo väčšine práca v teréne.
„Bolo to pomerne náročné, prešli sme na systém kontroly na diaľku všade, kde sa to dalo aplikovať. Napr. pri kontrole reklamácie sme si vedeli od predávajúceho vyžiadať dokumentáciu, inšpektor následne dokumenty skontroloval, vypracoval inšpekčný záznam a pripravil podklady na odpoveď spotrebiteľovi.“
Oproti štandardným kontrolám je však takýto proces na diaľku zdĺhavejší.
Výsledkom kontroly môže byť uloženie opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, o ich splnení musí podnikateľský subjekt SOI informovať.
Podnety, podnety, podnety
Mgr. Ivona Pulingerová má na starosti kompletnú evidenciu došlých podnetov a prípravu odpovedí na prešetrené podnety, ako aj na tie, ktoré nie sú v kompetencii SOI. Pani Pulingerová má úchvatný prehľad o kompetenciách iných úradov a dopytujúce sa osoby vždy dokáže správne nasmerovať. Vedie si evidenciu opakujúcich sa podnetov, ktoré sú síce mimo kompetencie SOI, ale ak ich je viac, posúva ich príslušnému orgánu na riešenie.
V novembri evidovali na trnavskom inšpektoráte 652 podaní od začiatku roka 2021. Pre porovnanie, v roku 2020 bolo na trnavský inšpektorát doručených 781 podnetov. Ak prihliadneme na to, že na takéto množstvo podnetov je k dispozícii len 12 inšpektorov, je to skutočne veľa.
Množstvo podnetov, ktoré SOI nemôže skontrolovať, sa týka nákupov prostredníctvom sociálnych sietí. Ako príklad môžeme uviesť nákup oblečenia od rôznych profilov založených len za účelom predaja. Zákazníkovi je po objednaní a zaplatení doručený falzifikát nezhodujúci sa s obrázkom na profile predávajúceho, bez dokladu o kúpe. Čo je na uvedenom najhoršie? Predávajúci je väčšinou fyzická osoba (a nie podnikateľ), často vystupujúca pod falošným menom. To znamená žiadne všeobecné obchodné podmienky, žiadny nárok na vrátenie tovaru, žiadne kompetencie SOI a tým pádom ani žiadna ochrana spotrebiteľa. Je dôležité, aby si kupujúci riadne skontroloval, od koho kupuje a či ide o podnikateľský subjekt riadne označený IČOm, ktorý je oprávnený na takýto predaj.
Spotrebitelia sa často obracajú na SOI aj kvôli predaju cigariet maloletým a žiadajú o vykonanie kontroly u predajcu, napr. v novinovom stánku. Inšpektorát si zabezpečí figurantov a ide do terénu. A kto sú figuranti? Najčastejšie deti zamestnancov, ktorých úlohou je skúsiť zakúpiť si cigarety. Takto sa kontroluje, či predajca skúma vek kupujúceho v prípade kúpy tabakových výrobkov.
Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov
Každý inšpektorát má zriadený nezávislý subjekt alternatívneho riešenia sporov. Tieto subjekty zabezpečujú zmierlivé riešenie sporov medzi predávajúcim a spotrebiteľom a snažia sa o dosiahnutie dohody medzi zúčastnenými stranami. Takéto konanie je bezplatné a z praxe možno konštatovať, že funguje a ľudia sú prístupní zmieru.
E-shopy a všeobecné obchodné podmienky.
Ešte pred obedom sme sa stihli porozprávať s pani Mgr. Miroslavou Barekovou, vedúcou Právneho odboru. Nákupy cez internet sa stali bežnou súčasťou našich životov a s tým samozrejme pribúdajú aj rôzne komplikácie.
Každý predávajúci cez internet musí mať okrem iného dostupné aj všeobecné obchodné podmienky (VOP). Aj počas lockdownu boli kontroly zamerané najmä na e-shopy. Inšpektori si naštudujú všeobecné obchodné podmienky, spravia kontrolný nákup, následne po potvrdení objednávky odstúpia od zmluvy a odkryjú predávajúcemu svoju identitu. Po posúdení VOP mu zašlú záznam aj so zisteniami a určia mu lehotu na ich odstránenie.
Aké sú najčastejšie nedostatky VOP? Typickým nedostatkom je nemožnosť pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, príp. uvedenie nesprávnej lehoty na odstúpenie (napr. v rozsahu 7 dní, čo je však lehota z pôvodného, už neplatného zákona) namiesto tej správnej 14-dňovej. Spotrebiteľovi je tak odopreté právo na odstúpenie od zmluvy. Častým nedostatkom je aj nevrátenie peňazí (za plnenie aj náklady za dopravu a pod.) pri odstúpení od zmluvy do 14 dní a vo väčšine prípadov aj takáto situácia nastáva.
„Predávajúci mávajú nesprávne uvedené lehoty na odstúpenie od zmluvy, napr. uvedú vo VOP 7 pracovných dní podľa starej legislatívy. Pri upozornení na nedostatok si lehotu aj opravia, ale na napr. 14 pracovných dní, čo je oproti zákonu rozdiel a idú nad rámec. Je to však na výhodu spotrebiteľa, ktorý získava viac dní na odstúpenie od zmluvy a vrátenie tovaru a my takto upravenú lehotu nevytýkame, nakoľko nejde o nedostatok. Predajcovia si môžu túto lehotu predĺžiť aj na viac dní nad rámec zákonnej úpravy,“
podrobne vysvetlila pani Mgr. Bareková.
Množstvo kontrol e-shopov vyplýva hlavne z podnetov nespokojných spotrebiteľov. Aj keď sa títo sťažujú napr. na reklamáciu, pri výkone dozoru SOI pristupuje pri e-shopoch ku kontrole všetkého, čo legislatíva vyžaduje. Podnetov je veľké množstvo aj vzhľadom na rozmach nákupov cez internet vzhľadom na pandemickú situáciu. Napriek tomu sa v priebehu jedného až dvoch týždňov podnet zaradí medzi plánované kontroly.
Ak má spotrebiteľ problém so zahraničným e-shopom, tu sú kompetencie SOI krátke a je potrebné obrátiť sa na inšpekciu v príslušnej krajine alebo na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré následne komunikuje s kontrolným orgánom príslušného štátu. Treba byť opatrný a napriek tomu, že je webová stránka e-shopu v slovenskom jazyku a má v slovenčine aj všeobecné obchodné podmienky, je potrebné skontrolovať si sídlo podnikateľského subjektu.
Správcovia bytových domov
Máte problém so správcom vášho bytového domu? Odpovede na otázky z tejto oblasti sme položili JUDr. Bc. Tomášovi Biringerovi, a Mgr. Máriovi Labudovi, ktorí nám poskytli informácie priamo z praxe.
Kontrolná činnosť SOI v oblasti správcov bytových domov nevyplýva priamo zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým sa výkon správy bytových domov riadi, ale subsidiárne sa odvodzuje od zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o výkone správy bytového domu medzi správcom a vlastníkmi bytov sa považuje za zmluvu spotrebiteľskú. SOI má presne vymedzené dozorné kompetencie, ktoré sa týkajú poskytovania služieb správcami.
Spotrebitelia si často myslia, že SOI má právomoc vymôcť ich nároky voči správcovi. Bohužiaľ to takto nefunguje, úlohou SOI je skontrolovať napr. formálne nedostatky reklamácie a v prípade zistenia porušenia zákonných povinností sa uložia opatrenia na odstránenie nedostatkov alebo pokuta. Tam kompetencia SOI končí a jednotlivé nároky vlastníkov bytov voči správcovi si musia uplatniť na súde.
Častým problémom u správcov sú práve vyúčtovania platieb súvisiacich s užívaním bytu, napr. rozúčtovanie spotreby vody a pod. Samotná kontrola správcov je časovo náročná, štandardne sa inšpektori musia zaoberať stovkami strán dokumentov, faktúr, opravných vyúčtovaní, zápisov zo schôdzí vlastníkov atď.
Na SOI sa obracajú vlastníci bytov hlavne v prípadoch, ak im pri vyúčtovaní vychádza nedoplatok. V prvom rade je však potrebné, aby vlastník u svojho správcu uplatnil reklamáciu a ak s vybavením reklamácie nie je spokojný, vtedy nastáva správny moment, aby sa s podnetom obrátil na SOI.
Na SOI sa môžu vlastníci bytov obrátiť aj v prípade nesprávneho používania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. SOI sa stretáva aj s kurióznymi konaniami správcov, ktoré aj sankcionuje - správca si napr. účtoval poplatok za zapísanie nového vlastníka bytu alebo aj poplatok za ďalšiu schôdzu navyše nad rámec zo zákona povinnej jednej schôdze ročne.
Nebezpečné výrobky
Ďalšou témou boli nebezpečné výrobky, o ktorých sme sa rozprávali s vedúcou Odboru výkonu dozoru Ing. Jaroslavou Repovou.
SOI kontroluje aj nebezpečné výrobky – ak inšpektori nájdu nebezpečný výrobok v prevádzke, nariadia okamžité stiahnutie výrobku z trhu, zákaz jeho predaja alebo dodávky. Zároveň je podnikateľský subjekt povinný zverejniť informáciu o predaji nebezpečného výrobku a spotrebitelia sú oprávnení tento výrobok vrátiť. Ak spotrebiteľ zistí, že si zakúpil nebezpečný výrobok, má samozrejme nárok na vrátenie peňazí za tovar.
Za nebezpečný výrobok je vždy zodpovedný „posledný v reťazci“, čiže nie len výrobca, ale aj predávajúci.
Pre lepšiu a rýchlejšiu kontrolu sa nebezpečné výrobky evidujú v dvoch systémoch a to európsky RAPEX (systém rýchlej výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch) a v databáze zverejnenej na webových stránkach SOI, v ktorej sa evidujú nebezpečné výrobky označené priamo SOI.
Výrobok sa považuje za nebezpečný len v prípade, ak je absolútne identický s výrobkom uvedeným v niektorej z databáz. Pre lepšiu predstavu, čo môže byť nebezpečným výrobkom – môže ním byť napr. aj hračka s príliš dlhými šnúrkami, ktoré by pre dieťa predstavovali nebezpečenstvo udusenia.
Kontrola nebezpečných výrobkov sa vykonáva rovnako aj na základe podnetov, aj proaktívne. Inšpektori kontrolujú aj tie výrobky, ktoré už boli označené ako nebezpečné, či sa opätovne neuviedli na trh. Ľahko sa dajú skontrolovať napr. bábiky obsahujúce zakázané ftaláty a to tak, že majú príliš mäkké hlavičky. Komplikovanejšie je to už pri bižutérií, kde spotrebiteľ nedokáže sám zistiť, či výrobok neobsahuje nebezpečné látky.
Z praxe vyplýva, že najviac nebezpečných výrobkov sa nachádza medzi hračkami. Okrem nebezpečných látok môžu byť hračky nebezpečné aj z pohľadu emisií hluku alebo z dôvodu rôznych malých častí, ktoré možno ľahko od hračky oddeliť. Veľkú skupinu nebezpečných výrobkov tvoria elektro výrobky, pri ktorých hrozia úrazy elektrickým šokom alebo riziko požiaru (napr. pri svetelných reťaziach).
„Už sme kontrolovali aj výstražné trojuholníky. Riziko spočívalo v ich nestabilite – predstavte si, že si na cestu postavíte výstražný trojuholník, ktorý pri prejazde okoloidúceho auta spadne. To je pomerne veľké riziko,“
uviedla pani vedúca.
Na záver dňa
Deň na trnavskom inšpektoráte SOI bol skutočne plný informácií a milých stretnutí. Pracuje tu množstvo zapálených ľudí, ktorým záleží na výsledkoch ich práce a teda na ochrane práv spotrebiteľov. Prekvapilo nás, akú veľkú a rozsiahlu agendu musí SOI zastrešovať napriek nízkemu počtu inšpektorov.
Ďakujeme všetkým zúčastneným za príjemný deň a množstvo vzácnych informácií, ktoré Právnym Novinám poskytli, a zároveň držíme palce, aby SOI ochranu našich práv, práv spotrebiteľov, vykonávala aj naďalej rovnako svedomito, ako doteraz.
