Spáchanie trestného činu a odsúdenie
V tejto trestnej veci bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Spáchania tohto skutku sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že po predchádzajúcej potýčke s poškodeným, mal sťažovateľ poškodeného fyzicky opakovane napadnúť. Mal ho opakovane biť do hlavy a celého tela, následkom čoho na poškodeného padla kovová konštrukcia a tým mu spôsobil smrť. Za tento skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody na 12 a pol roka. Počas trestného konania sa sťažovateľ bránil tým, že k smrteľnému zraneniu poškodeného došlo dôsledkom pádu dekoratívnej konštrukcie na jeho hlavu. Pre rozhodnutie mestského súdu mal zásadný význam posudok znalca z odboru kriminalistiky, so špecializáciou na forenznú biomechaniku. Tento posudok pád konštrukcie, alebo kameňa na poškodeného vylúčil. Vrchní soud odvolanie sťažovateľa zamietol a preto podal sťažovateľ návrh na povolenie obnovy konania.
Obnova konania
Návrh na povolenie obnovy konania v prospech sťažovateľa mestský súd zamietol. Na návrh sťažovateľa, dal súd vyhotoviť nový znalecký posudok ČVUT, z ktorého záveru je zrejmé, že spochybnil závery predošlého znaleckého posudku. Mestský súd však závery a tvrdenia tohto posudku nepovažoval za rozhodujúce. Mal zato, že závery posudku vychádzali zo selektívne poskytnutej dokumentácie, teda zo strany sťažovateľa. Preto súd nepochyboval o tom, že k vychýleniu konštrukcie zo stabilného postavenia došlo v príčinnej súvislosti s jednaním obvineného (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 4068/14, zo dňa 31. marca 2016). Mestský súd vykonal aj výsluchy svedkov a aj keď vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, mal zato, že tieto nemohli privodiť iné rozhodnutie o vine obvineného. Sťažovateľ podal sťažnosť aj proti tomuto rozhodnutiu na vrchní súd, ale aj tento ju zamietol.
Ústavná sťažnosť
Po preskúmaní formálnej stránky sťažnosti dospel Ústavný súd k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná. Rozhodnutím súdov nižšieho stupňa došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivý proces a preto uznesenie Vrchího súdu v Prahe a Mestského súdu v Prahe. Dospel k záveru, že z obsahu znaleckého posudku ČVUT vyplýva, že predošlý znalecký posudok je nepreskúmateľný a nedostatočný. Spochybňuje tak vypodevaciu hodnotu zásadného dôkazu, na ktorom bol založený záver mestského súdu o tom, že poškodený nemohol byť zranený padajúcou konštrukciou. Konštatoval aj nasledovný záver:
- „Novými důkazy jsou též výslechy svědka o podobě kovové sochy a svědkyně o umístění kamene na vrchol kovové sochy. Uvedené důkazy samy o sobě vypovídají o tom, že na vrcholu kovové sochy mohl být umístěn kámen a že není vyloučeno, že tato socha (či kámen na ní umístěný) spadla na poškozeného. Pokud by smrtelné zranění poškozenému způsobil padající kámen, mohl by závěr původního řízení obstát tehdy, pokud by z něj vyplývalo, proč se zavinění stěžovatele vztahuje též k pádu kamene a zároveň k následku jeho pádu. Takové zavinění však z původního řízení neplyne.“(Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 4068/14, zo dňa 31. marca 2016).
