Základná zákonná výmera dovolenky na jeden kalendárny rok predstavuje 20 pracovných dní, t.j. 4 týždne. Ide o základnú výmeru vyplývajúcu zo Zákonníka práce, ktorú môže zamestnávateľ zvýšiť a ktorá sa zároveň pre rôzne kategórie zamestnancov môže líšiť, nadväzujúc na typ povolania, vek, alebo iné kritériá.
Pedagogickí a výskumní pracovníci – nárok na najdlhšiu zákonnú výmeru dovolenky majú pedagógovia, vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, pre ktorých je stanovený minimálny výmer dovolenky až 8 týždňov. Patria medzi nich napr. aj majstri odbornej výchovy, riaditelia škôl, vychovávatelia a pod.
Zamestnanci, ktorí sa trvalo starajú o dieťa – od roku 2020 platí, že osoby do veku 33 rokov starajúce sa o dieťa majú zvýšený základný nárok na dovolenku o 5 dní, takže im prináleží 5 týždňov dovolenky na rok. Treba však upozorniť, že takýto nárok nevzniká automaticky každému rodičovi, nakoľko pod trvalou starostlivosťou chápeme dlhodobý charakter aktivít a výdavkov smerovaných k dieťaťu. Takúto starostlivosť preukazuje zamestnanec svojmu zamestnávateľovi najmä rodným listom, rozhodnutím súdu alebo čestným vyhlásením.
Výnimku majú aj zamestnanci, ktorí v danom roku dovŕšia 33 rokov – týmto prináleží o týždeň viac v porovnaní so zákonným základom, to znamená, že majú nárok na 5 týždňov dovolenky.
Pomerná časť dovolenky
Nárok na dovolenku za kalendárny rok patrí zamestnancovi, ktorý bol zamestnaný u jedného zamestnávateľa nepretržite jeden rok a odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Odpracovaným dňom sa rozumie taký deň, počas ktorého zamestnanec odpracoval väčšiu časť jeho denného pracovného času. Ak však pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite jeden celý rok, zamestnancovi prislúcha iba pomerná časť dovolenky – tá sa vyráta ako 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každý celý kalendárny mesiac trvania toho konkrétneho pracovného pomeru.
Ak zamestnancovi nevznikol nárok ani na pomernú časť dovolenky, aplikuje sa dovolenka za odpracované dni. Takémuto zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku v dĺžke 1/12 dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v danom roku.
Pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú ťažké a zdraviu škodlivé práce alebo pracujú pod zemou pri ťažbe nerastných surovín a iných obdobných činnostiach existuje tzv. dodatková dovolenka v trvaní jedného týždňa nad zákonnú výmeru dovolenky. Za nevyčerpanie tejto dovolenky nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, preto sa čerpá prednostne.
Ako môžem čerpať dovolenku
Zákonník práce hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, po prerokovaní so zamestnancom, na základe plánu dovoleniek, s predchádzajúcim prerokovaním so zástupcami zamestnancov. Pri určovaní dovolenky sa pritom prihliada jednak na úlohy zamestnávateľa, ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Ten by si mal dovolenku vyčerpať spravidla do konca príslušného kalendárneho roka. Ak sa dovolenka čerpá vo viacerých častiach, jedna z nich by podľa Zákonníka práce mala trvať najmenej 2 týždne – ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak. Zostatkové dni dovolenky možno preniesť aj do ďalšieho roka, avšak v tomto je potrebné tieto dni dovolenky využiť. Prenášať dovolenku cez dva kalendárne roky sa totiž nepripúšťa a za nevyčerpaný zostatok dovolenky v nasledujúcom roku patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
V rozsahu 2 týždňov môže zamestnávateľ určiť hromadné čerpanie dovolenky, tzv. celozávodnú dovolenku (využívajú to najmä veľké spoločnosti ako Volkswagen a pod.). Určiť môže až 3 týždne v prípade, že hromadné čerpanie dovolenky nadväzuje na závažné prevádzkové dôvody, o ktorých musia byť zamestnanci informovaní minimálne 6 mesiacov vopred. Hromadné čerpanie dovolenky je pritom zamestnávateľ oprávnený nariadiť len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
Počas práceneschopnosti alebo ak je zamestnanec na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, je zakázané, aby zamestnávateľ nariadil čerpanie dovolenky takýmto zamestnancom.
Za vyčerpanú dovolenku má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
