Skutkový stav - čo je tzv. súkromný rozvod?
V roku 2013 pán Mamisch vyhlásil, že sa chce so svojou manželkou rozviesť, pričom jeho splnomocnenec vyslovil rozvodovú formulu pred cirkevným súdom šaríe v Latákii (Sýria), ktorý konštatoval rozvod. Ide o takzvaný „súkromný“ rozvod, keďže rozhodnutie cirkevného súdu nie je konštitutívnym rozhodnutím o rozvode.
Pani Sahyouniová následne podpísala vyhlásenie o prijatí všetkých plnení, na ktoré mala podľa náboženských predpisov nárok v zmysle manželskej zmluvy a rozvodu vykonaného jednostranným prejavom vôle svojho manžela a oslobodila ho tak od všetkých povinností voči nej.
Pán Mamisch následne požiadal o uznanie rozvodu v Nemecku a predseda Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko) mu vyhovel, pričom vyjadril názor, že nariadenie Rím III o rozhodnom práve pre rozvod sa na tento druh žiadosti vzťahuje a v zmysle tohto nariadenia sa predmetný rozvod riadi sýrskym právom.
Pani Sahyouniová napadla uznanie rozvodu na Vyššom krajinskom súde Mníchov, ktorý položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok týkajúcich sa výkladu nariadenia Rím III.
Rozsudok Súdneho dvora
Súdny dvor svojím rozsudkom najprv pripomína, že vo svojom skoršom rozhodnutí (uznesenie Súdneho dvora z 12. mája 2016, Sahyouni (C-281/15)) už konštatoval, že nariadenie Rím III sa ako také neuplatní na uznanie rozhodnutia o rozvode vydaného v treťom štáte. V zmysle nemeckej právnej úpravy sú však na účely uznania súkromného rozvodu vyhláseného v treťom štáte v Nemecku hmotnoprávne podmienky, ktoré musí takýto rozvod spĺňať, skúmané s ohľadom na právo štátu určeného na základe nariadenia Rím III.
Napriek tomu, ako zdôrazňuje Vyšší krajinský súd Mníchov, ak sa preukáže, že nariadenie Rím III sa na súkromné rozvody neuplatňuje, tento spor bude potrebné rozhodnúť za pomoci nemeckých kolíznych noriem. Vzhľadom na to Súdny dvor predsa len skúma otázku, či sa toto nariadenie ako také uplatní na taký súkromný rozvod, o aký ide v prejednávanej veci, vyplývajúci z jednostranného vyhlásenia jedného z manželov pred cirkevným súdom, a určí, aké právo sa na tento rozvod uplatní. Súdny dvor v každom prípade dospel k záveru, že z cieľov, ktoré sleduje nariadenie Rím III, vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje len na rozvody vyhlásené buď štátnym súdom, alebo orgánom verejnej moci, alebo pod jeho dohľadom. Rozvod vyplývajúci z jednostranného vyhlásenia jedného z manželov pred cirkevným súdom, akým je rozvod vo veci samej, teda nepatrí do pôsobnosti nariadenia Rím III.
Súdny dvor ďalej uvádza, že viaceré členské štáty od prijatia nariadenia Rím III zaviedli do svojich právnych poriadkov možnosť vyhlásiť rozvod bez zásahu štátneho orgánu. Začlenenie súkromných rozvodov do pôsobnosti tohto nariadenia si však vyžaduje zmeny, ktoré prináleží vykonať výlučne normotvorcovi Únie.
Zdroj: CVRIA
