Rozhodnutia všeobecných súdov
Okresný súd na základe rozsudku uznal obžalovaných za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v zmysle ust. § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva, nakoľko si na hokejovom štadióne zakúpili od nestotožnenej osoby sušený rastlinný materiál - marihuanu v štyroch sáčkoch za 30 eur. Tento následne prechovávali na internátnej izbe v zaváraninovej fľaši. Množstvo drogy zodpovedalo 14-stim obvykle jednorazovým dávkam. Obžalovaným súd uložil dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odložením na dva roky a zároveň trest zhabania veci.
Krajský súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a sám uznal obvinených vinnými zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa rovnakých ustanovení, formou spolupáchateľstva. Obžalovaným však uložil tvrdšie tresty.
Dovolanie
Jeden z obvinených videl dovolací dôvod v tom, že trestné konanie malo prebiehať na základe nezákonne získaného dôkazu, pretože domová prehliadka bola realizovaná na základe príkazu, ktorý bol vydaný pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Zastával názor, že príkaz nemal byť vydaný, keďže trestné stíhanie ešte nezačalo. Upozornil na skutočnosť, že podnetom prokurátora na vykonanie domovej prehliadky bol anonymný e-mail, avšak prokurátor vydal príkaz až jeden mesiac po jeho doručení. Vzhľadom na tento časový interval nemohlo hroziť nebezpečenstvo z omeškania.
Stanovisko Najvyššieho súdu SR
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR neboli splnené podmienky pre procesný postup podľa predmetných ustanovení Trestného poriadku, nakoľko v uvedenej veci nehrozilo nebezpečenstvo omeškania, policajt mal dostatok času na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania. Konštatoval, že dôkazy boli získané nezákonne, prečo nie sú v konaní použiteľné. Domová prehliadka bola vykonaná nezákonne, čo sa prenieslo aj do procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon a konaním, ktoré mu predchádzalo v neprospech dovolateľa. Z týchto dôvodov rozhodnutie zrušil a vec krajskému súdu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. „Z ustanovení § 100 ods. 1, ods. 2 a § 199 ods. 1 až 3 Trestného poriadku vyplýva, že domovú prehliadku možno nariadiť a vykonať aj pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, a to s účinkami začatia trestného stíhania takým zaisťovacím úkonom. Musí však byť splnená podmienka, že súčasne hrozí nebezpečenstvo z omeškania, teda že vzhľadom na hrozbu zničenia alebo zmarenia vykonania dôkazu, ktorý má byť zaistený, neznesie domová prehliadka odklad na čas do vydania uznesenia o začatí trestného stíhania. Nebezpečenstvo z omeškania je v tomto prípade pojmovým ekvivalentom neodkladnosti úkonu (§ 10 ods. 17 Trestného poriadku).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2016, sp.zn. 2Tdo/20/2016, Rozhodnutie č. 8 v zbierke stanovísk a uznesení NS SR 1/2017)
