Skutkový stav
Sťažovateľmi boli rodičia maloletej, ktorí boli uznaní za vinných zo správneho priestupku spáchaného na úseku zdravotíctva. Tohto sa mali dopustiť tým, že nesplnili svoju povinnosť spočívajúcu v predchádzaní vzniku a šírenia infekčných ochorení, ktoré vyplývali jednak zo zákona o ochrane verejného zdravia a jednak z vyhlášky o očkovaní proti infekčným ochoreniam. Túto povinnosť nesplnili vtedy, keď nezaistili, aby ich dcéra bola v zákonnej lehote zaočkovaná u lekára pre deti a dorast hexavakcínou, teda základným očkovaním. Príslušným orgánom bola v danom prípade Krajská hygienická stanica, ktorá im za porušenie tejto povinnosti uložila každému pokutu vo výške 6 000,- Kč. Rozhodnutím ministerstva zdravotníctva bola pokuta znížená na 4 000,- Kč.
Keďže sa sťažovatelia bránili aj v rámci správneho súdnictva, Mestský súd rozhodnutie ministerstva zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. O dva roky neskôr bolo toto rozhodnutie Mestského súdu rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu zrušené, vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, o ktorej žalobe rozhodol tak, že ju zamietol. Rovnako zamietol Najvyšší správny súd aj kasačnú sťažnosť sťažovateľov. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovatelia bránili prostredníctvom podania ústavnej sťažnosti.
Ústavná sťažnosť
Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovatelia domáhali zrušenia rozsudkov Najvyššieho správneho súdu a Mestského súdu, ktorými malo byť porušené ich základné právo na slobodu svedomia a právo na spravodlivý proces podľa príslušných článkov Listiny základných práv a slobôd. Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia sa rozhodli, že svoju maloletú dcéru nedajú zaočkovať z dôvodu svojho svedomia a myslenia, svojho etnického, racionálneho a filozofického presvedčenia, ale aj z presvedčenia o najlepšom záujme pre svoje dieťa pri ochrane jeho zdravia (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 1253/14, z 22. decembra 2015).Vychádzali z postoja, že pre ich dieťa je prirodzená imunita najlepšia. Sťažovateľka, matk maloletej mala dlhoročné skúsenosti s autistickými deťmi, pričom sťažovatelia mali zato, že táto porucha im vznikla práve v súvislosti s očkovaním. Patrili medzi priaznivcov homeopatickej liečby a nedôverovali očkovaciemu systému republiky.
Rozhodnutie Ústavného súdu ČR
Ústavný súd ČR konštatoval, že ústavná sťažnosť je dôvodná. V rámci svojej judikatúry vymedzil určité kritériá pre posudzovanie oprávnenosti svetskej výhrady svedomia:
ústavná relevancia tvrdení obsiahnutých vo výhrade svedomia,
naliehavosť uvádzaných dôvodov,
konzistentnosť a presvedčivosť uvádzaných tvrdení,
spoločenský dopad, ktorý v tej ktorej veci môže mať svetská výhrada svedomia.
Ústavný súd ČR vyslovil požiadavku, spočívajúcu v tom, aby sa netrvalo na povinnom očkovaní tej ktorej osoby, za predpokladu splnenia všetkých vyššie uvedených kritérií. Ďalej konštatoval, že:
- „Svoboda svědomí, víry a vyznání se zcela autonomně uplatňuje jen v soukromé, možno říci i intimní oblasti. Pro případ projevu navenek, ve veřejném prostoru, ji nelze zbavit jistých omezení. Tak i odmítnutí povinného očkování z důvodu náboženství a víry, jež podle konkrétních okolností nelze zcela vyloučit, musí zůstat restriktivně vnímanou výjimkou a nikoliv snad dispensem přiznaným bez dalšího určitému náboženství či skupině osob vyznávajících určitou víru. To vše platí i tehdy, má-li se určitá osoba podrobit povinnému očkování a vznese-li (či je-li za ni vznesena) světská výhrada svědomí. Výjimka ze zákonné povinnosti tu přichází v úvahu jen v mimořádných případech, úzce svázaných s osobou, na kterou se očkovací povinnost vztahuje, nebo s osobami blízkými (vysoce nežádoucí odezva předchozí vakcinace u této osoby, u jejího dítěte apod.). Opak by popíral skutečnost, že institut povinné vakcinace slouží k ochraně veřejného zdraví.“ (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS 1253/14, z 22. decembra 2015)
V závere Ústavný súd ČR uviedol, že tento nález vymedzil podmienky, ktoré by mali byť základom posúdenia oprávnenosti svetskej výhrady svedomia voči očkovacej povinnosti. Konštatoval aj, že hodnotenie všeobecných súdov je neúplné a argumentácia v ich odôvodneniach nevyčerpala celý predmet konania. Pre tieto dôvody uviedol, že k porušeniu práv sťažovateľov došlo a vec vrátil Mestskému súdu na ďalšie rozhodnutie.
