Sťažovateľka sa na Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) obrátila s ústavnou sťažnosťou, z dôvodu, že malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a žiadala, aby Ústavný súd zrušil uznesenie Mestského súdu v Prahe (Mestský súd). Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že sa na Obvodný súd pre Prahu 1 (Obvodný súd) obrátila so žalobou o zaplatenie sumy vo výške 863.358 Kč spolu s príslušenstvom z titulu nároku na plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľkou a žalovanou pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti sťažovateľky.
Obvodný súd vo veci rozhodol tak, že žalobe sťažovateľky vyhovel a zároveň zaviazal žalovanú na úhradu náhrady trov konania v sume 310.201 Kč. Voči rozhodnutiu Obvodného súdu podala sťažovateľka odvolanie, nakoľko podľa jej názoru došlo k nesprávnemu výpočtu trov konania. Mestský súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutie Obvodného súdu zmenil spôsobom, že nová výška náhrady trov konania je 317.628,90 Kč. Mestský súd ako súd odvolací zistil, že Obvodný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval z nesprávne určenej sadzby mimozmluvnej odmeny, ktorej správna výška má byť 11.780 Kč namiesto Obvodným súdom nesprávne uplatnenej výšky 11.700 Kč. V ďalšom rozsahu sťažovateľkou požadovanú náhradu trov konania súd nepriznal, a to sčasti preto, že predmetný úkon advokáta nevyplýval zo súdneho spisu a sčasti preto, že sa nejedná o úkony právnej služby a súd ich nepovažoval za účelne vynaložené náklady.
Sťažovateľka uviedla, že nie je možné akceptovať príliš formalistický záver, a to že nahliadnutie do spisu nie je ako úkon právnej služby vymenované v advokátskej tarife a z toho dôvodu za túto prácu advokátovi neprináleží žiadna odmena. Podľa názoru sťažovateľky je tento záver nepochopením a ignorovaním skutočnosti, že zoznámenie sa advokáta so súdnym spisom je výkonom práce advokáta, ktorý uskutočňuje preto, aby bol oboznámený s podkladmi a mohol riadne poskytnúť svoje služby.
Mestský súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril, pričom uviedol, že v ústavnej sťažnosti sťažovateľky vidí skôr pochybnosti o tom, či skutočným dôvodom podania ústavnej sťažnosti nie je skôr ochrana zisku advokáta ako ochrana porušeného sťažovateľkinho práva. Ďalej odkázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (Najvyšší súd), podľa ktorej sa v prípade nahliadania do spisu o úkon právnej služby nejedná, nakoľko býva súčasťou úkonu právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia. Najvyšší súd síce pripustil, že výnimočne je možné priznať advokátovi odmenu za samostatný úkon právnej služby spočívajúci v preštudovaní si spisu, avšak k tejto možnosti je nutné pristupovať reštriktívne, a to len v prípade, ak tento postup bude v civilnom súdnom konaní s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu ospravedlniteľný (napr. ak protistrana založí do súdneho spisu veľké množstvo listín, s ktorými sa účastník konania nemá ako inak zoznámiť krátko pred prvým konaním vo veci). Z ničoho však pritom nevyplýva, že by účelom nahliadnutia do spisu v tomto prípade bolo zoznámiť sa s rozsiahlejším počtom listinných dôkazov.
Ústavný súd považoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú. Uviedol, že v rámci svojej rozhodovacej praxe už sformuloval základné ústavnoprávne limity činnosti všeobecných súdov pri riešení otázky náhrady trov konania úspešnej strany sporu zastúpenej advokátom.
Pre posudzovaný prípad je potrebné za jeden z najdôležitejších záverov považovať viackrát uvedenú povinnosť všeobecných súdov brať na zreteľ všetky relevantné okolnosti pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Ak by všeobecný súd nevzal do úvahy všetky špecifické okolnosti prípadu, ktoré by mohli mať vplyv na výšku účelne vynaložených nákladov žalobcu, týmto postupom by porušil právo na spravodlivý proces.
Ústavný súd zastáva názor, že práve vyššie uvedené povinnosti neboli Mestským súdom dodržané. Ohľadom skutočnosti, že sťažovateľka uviedla, že v súdnom spise absentuje potvrdenie o stretnutí s klientom zo dňa 14.06.2011, Ústavný súd uvádza, že sa k účelnosti predmetného úkonu právnej služby z hľadiska priznania nároku na náhradu nákladov nevyjadrí, nakoľko toto posúdenie spadá do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.
K otázke nahliadnutia do súdneho spisu sa Mestský súd vyjadril tak, že sa podľa jeho názoru vôbec nejedná o úkony právnej služby, čo je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania za tento účel bez toho, aby súd skúmal účelnosť predmetného úkonu. S týmto postupom však Ústavný súd nesúhlasil. Nahliadnutie do súdneho spisu je možné považovať za úkon právnej služby, za ktorý advokátovi patrí odmena, nakoľko sa svojou povahou kvalitatívne blíži k preštudovaniu spisu po skončení vyšetrovania. V tejto súvislosti Ústavný súd opätovne zdôraznil nutnosť skúmania účelnosti nákladov vynaložených na zastúpenie advokátom. Stále platí, že pokiaľ Občiansky súdny poriadok ponecháva otázky náhrady trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, na úvahe všeobecných súdov, ktoré v jednotlivých prípadoch prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu a svoje úvahy dostatočne odôvodnia, nie je možné ich postup z hľadiska základných práv a slobôd považovať za svojvoľný ani neprimeraný.
Najvyšší správny súd Českej republiky totiž vo svojom rozhodnutí pripúšťa, že nahliadnutie do spisu v konkrétnej procesnej situácii môže byť analogicky považované za obdobu preštudovania si trestného spisu po skončení vyšetrovania, ale zároveň uvádza, že nie každé nahliadnutie do spisu a jeho preštudovanie v rámci civilného sporového konania je analogicky možné posudzovať ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý by advokátovi patrila odmena. Pôjde teda len o také preštudovanie si spisu, ktoré by svojím významom mohlo zodpovedať preštudovaniu trestného spisu pri skončení vyšetrovania. Ani v trestnom konaní totiž advokátovi nepatrí odmena za každé nahliadnutie do spisu, iba za preštudovanie si trestného spisu po skončení vyšetrovania.
Úvahy o podmienkach pre uznanie nahliadnutia do spisu ako úkonu právnej služby však Mestský súd doplnil až do vyjadrenia sa k tejto ústavnej sťažnosti. V jeho napadnutom uznesení sa k posúdeniu účelnosti vynaložených nákladov za nahliadnutie do spisu nevyjadril.
Mestský súd posúdeniu obsahu spisu a účelnosti predmetných nákladov nevenoval náležitú pozornosť, jeho uznesenie napadnuté touto ústavnou sťažnosťou je nedostatočne odôvodnené, pričom tieto skutočnosti sú dôsledkom porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľky.
Z vyššie uvedených dôvodov preto Ústavný súd napadnuté uznesenie Mestského súdu zrušil a konštatoval porušenie sťažovateľkinho práva na spravodlivý proces.
