Prípad ex-novinárky Jany Teleki
Jana Teleki mala dlhé roky problémy s orgánmi činnými v trestnom konaní. Následne táto bývalá novinárka žaluje SR kvôli 16-ročnému trestnému stíhaniu, ktorému bola vystavená. Bola opakovane trestne stíhaná napriek tomu, že sa nedopustila žiadneho trestne postihnuteľného konania, pričom v žalobnom petite žiada pomerne vysoké odškodnenie vo výške 500 000 EUR. Predmetom žaloby bola náhrada spôsobenej nemajetkovej ujmy. Teleki požadovala časť z 500 000 EUR ako ušlý zisk, keď bola vydavateľkou týždenníka Aspekt, časť ako náhradu za neprimeranú dĺžku konania a časť za poškodenie dobrého mena. Novinárku stíhali od roku 1998 za uverejnenie satirickej básničky a ďalších článkov o primátorovi Považskej Bystrice za HZDS, ďalej bola v roku 1999 obvinená zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa v súbehu s ohováraním a takisto v roku 2013 obvinená za prečin ohovárania kvôli svojim kritickým vyjadreniam v televízii na adresu orgánov činných v trestnom konaní. Trestné stíhanie však zastavili a novinárka sa kvôli stíhaniu presťahovala do Prahy, kde žije dodnes.[1]
Trestný čin ohovárania
Ohováranie môže byť posúdené ako priestupok, zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a v najzávažnejších prípadoch aj ako trestný čin. Pokiaľ hovoríme o ohováraní v trestnoprávnej rovine, hrozí vám zaň až 2 roky trestu odňatia slobody, ak o inom oznámite nepravdivý údaj, ktorý je:
- spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,
- poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní,
- narušiť jeho rodinné vzťahy alebo
- spôsobiť mu inú vážnu ujmu.
V kvalifikovanej skutkovej podstate vás súd môže potrestať odňatím slobody na jeden rok až päť rokov, ak spáchate vyššie uvedený čin a spôsobíte ním značnú škodu, z osobitného motívu, verejne, alebo v podnikaní závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov vás súd potrestá, ak spáchate trestný čin ohovárania a spôsobíte ním škodu veľkého rozsahu, alebo spôsobíte inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.
Zo slovenskej judikatúry: Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/281/2005
Odporkyňa bola rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 2T 106/2004-37 zo dňa 7.9.2004 uznaná vinnou z trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 a 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 3.11.2003 v čase o 10.33 hod. uverejnila úmyselne na internete na stránke W. v rubrike O. inzerát pod menom A. X so sexuálne ladeným textom, ktorý nepravdivo opisuje osobu navrhovateľky, pričom uviedla telefónne číslo mobilného telefónu navrhovateľky, na ktoré číslo jej telefonovali záujemcovia a robili jej návrhy sexuálneho charakteru, v dôsledku čoho boli narušené jednak jej rodinné vzťahy a potom predmetný inzerát ju poškodil pri hľadaní si zamestnania, teda o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý bol spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu a čin spáchala pomocou internetu. Konaním popísaným v trestnom rozhodnutí odporkyňa zasiahla do osobnostných práv navrhovateľky a toto konanie v značnej miere znížilo dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť v spoločnosti. Je nepochybné, že došlo k porušeniu občianskej cti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti občana a tento zásah je objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Jednalo sa o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, a preto navrhovateľka má nárok na ochranu osobnosti (R 103/1967). Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, pričom ním môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Ak neoprávnený zásah mal širokú publicitu, takýto zásah v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000).
Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadom toho, že konaním odporkyne došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti, a že teda navrhovateľke vzniklo aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri posúdení závažnosti vzniknutej ujmy ako kritériá výšky peňažného zadosťučinenia sa však so súdom prvého stupňa sčasti nestotožňuje. Konanie odporkyne bolo motivované pomstou a svojou intenzitou dosiahlo závažnosť trestného činu, k vzniknutiu výrazne závažnej ujmy pre nemajetkovú ujmu v rozsahu 100.000, -Sk na jej strane však nedošlo. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že obťažujúce telefonáty si vypočuli aj jej maloleté deti, resp. že by jej niekto volal aj na pevnú linku, alebo jej bývalým svokrovcom v konaní vykonanými dôkaznými prostriedkami preukázané neboli, v tomto smere preto závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri posudzovaní závažnosti zásahu vyvolaného konaním odporkyne odvolací súd prihliadal na ohlas inzerátu a dĺžku jeho trvania, pričom vzhľadom k dĺžke trvania obťažujúcich telefonátov 1 až 2 týždne a bližšie nepreukázanej intenzite počtu hovorov a prípadných trvalých následkov na psychike navrhovateľky, mal potom odvolací súd za to, že primeraná nemajetková ujma na strane navrhovateľky predstavuje polovicu žalovanej sumy, ktorú navrhovateľka v podstate v predžalobných rokovaniach s odporkyňou aj akceptovala.
