Do medzirezortného pripomienkového konania bude okrem novely zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, predložená aj novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok).
V súvislosti s navrhovanými zmenami v Exekučnom poriadku, ktorých cieľom je zefektívniť a zrýchliť vymáhateľnosť nárokov v exekučných konaniach, by malo dôjsť k zavedeniu troch donucovacích opatrení pre tých, ktorí si neplnia nepeňažnú povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu. Takouto povinnosťou môže byť napríklad povinnosť vydať určitú vec, zdržať sa užívania nehnuteľnosti v prípade jej užívania bez právneho titulu, či povinnosť uverejniť ospravedlnenie, vyplývajúc z konania na ochranu osobnosti.
Prvým z opatrení je peňažná pokuta, resp. jej zvýšenie. V súčasnosti sa peňažné pokuty pohybujú v určitých výškach, ktoré však nie sú evidentne dostačujúce na to, aby si ľudia plnili povinnosti, ktoré im ukladajú rozhodnutia súdov. Uvedeným opatrením by malo dôjsť k značnému zvýšeniu peňažných pokút za neplnenie nepeňažných povinností uložených súdmi. Pri fyzických osobách by sa tieto pokuty mali vyšplhať až do výšky 30.000 €. Pri právnických osobách nie je uvedená sankcia limitovaná fixnou sadzbou ale je možná až do výšky 10 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. To znamená, čím väčší obrat právnická osoba preukáže, tým vyššej pokute bude môcť byť vystavená. Donucovacie opatrenie pri právnickej osobe bude zrejme možné uložiť aj členom jej štatutárneho orgánu.
Ďalšími opatreniami by mali byť obmedzenie užívania veci použitím technických prostriedkov a zadržanie vodičského preukazu. Práve zadržanie vodičského preukazu, ktoré je v súčasnosti jedným zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky – konkrétne nesplnenie výživného stanoveného rozhodnutím súdu, sa v praxi ukázalo ako veľmi efektívne, nakoľko hrozba odobratia vodičského preukazu vytvára značný tlak na neplatičov výživného.
Použitie týchto opatrení však nemalo byť absolútne. Ak by došlo k situácií, že bránenie v užívaní veci alebo zadržanie vodičského preukazu by priamo súviselo s príjmom osoby, napr. v prípade taxikárov, nebolo by možné takéto opatrenie použiť. V ostatných situáciách, kedy by neexistoval takýto priamy súvis s príjmom osoby, bude možné uvedené opatrenia uložiť.
Zadržanie vodičského preukazu a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci by podľa návrhu zákona malo trvať najviac šesť mesiacov. Ak dôjde k splneniu povinnosti, pre nesplnenie ktorej boli tieto donucovacie opatrenia použité, exekútor sa musí postarať o to, aby sa donucovacie opatrenie prestalo vykonávať. Exekútor zruší výkon donucovacieho opatrenia aj v prípade, ak neviedlo k splneniu povinnosti. Zrušenie donucovacieho opatrenia však nemá brániť uloženiu iného donucovacieho opatrenia alebo uloženiu rovnakého donucovacieho opatrenia v inom rozsahu.
Zavedenie vyššie spomínaných opatrení by mohlo pomôcť aj v situáciách, akou bol napríklad medializovaný prípad tzv. spievajúceho domu v Štúrove, kedy sa nepodarilo riadne a včas zabezpečiť splnenie povinnosti, aby došlo k zníženiu hluku vychádzajúceho z reproduktorov vlastníčky domu, ktorá každý deň počas niekoľkých rokov púšťala dookola opernú áriu, sprevádzanú ruchmi a pískaním. Rovnako by mali uvedené opatrenia dopomôcť aj v prípadoch stavieb, ktoré mali byť na základe rozhodnutia súdu odstránené a napriek tomu naďalej stoja. Vynucovanie práva je tak na správnej ceste a jeho vymožiteľnosť zavedením vyššie spomínaných troch nových opatrení by mala byť zase o čosi dostupnejšia.
