Môžete poberať rodinné sociálne dávky i keď žijete v zahraničí?

V dnešnom článku sa pozrieme bližšie na to, ktoré štátne peňažné dávky určené pre rodiny s deťmi sú viazané na trvalý pobyt alebo prechodný pobyt ich poberateľa na území Slovenskej republiky a či je reálne možné bývať v zahraničí a tieto dávky poberať.

JUDr. Mária Dvončová 05. 09. 2017 5 min.

    Štátne dávky určené pre rodiny s deťmi – stručný prehľad

    1. Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa: Táto peňažná dávka je vyplácaná na mesačnej báze, aktuálne vo výške 23,52 EUR na jedno dieťa, príplatok k prídavku na dieťa vo výške 11,03 EUR.
    2. Rodičovský príspevok: Ide o štátnu sociálnu dávku vyplácanú na mesačnej báze oprávnenej osobe. Aktuálne sa poskytuje vo výške 213,20 EUR na jedno dieťa, v prípade dvojičiek vo výške 266,50 EUR a v prípade trojičiek vo výške 319,80 EUR mesačne.
    3. Príspevok na starostlivosť o dieťa: Ide o mesačný príspevok, poskytuje sa vo výške maximálne 280 EUR (resp. 80 EUR) mesačne, prípadne v sume 41,10 EUR mesačne v závislosti od toho, kto sa o dieťa stará.
    4. Príspevok pri narodení dieťaťa: Ide o jednorazový príspevok, poskytuje sa vo výške  829,86 EUR, prípadne 151,37 EUR v závislosti od viacerých skutočností. Pri súčasnom narodení dvoch a viac detí sa suma ešte zvyšuje.

    Zákonná podmienka – pobyt na území Slovenskej republiky

    V prípade prvých troch vyššie uvedených štátnych sociálnych dávok určených pre rodiny je nárok na ne viazaný na trvalý alebo prechodný pobyt ich poberateľa na území Slovenskej republiky. Právna úprava trvalého alebo prechodného pobytu je obsiahnutá v zákone č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v platnom znení  (ďalej len „zákon o hlásení pobytu občanov“).

    V zmysle § 3 ods. 7 prvá veta zákona o hlásení pobytu občanov, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí.“ V zmysle § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov, občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov, je prechodný pobyt tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

    Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri určení trvalého pobytu je podstatnou otázka trvalosti zdržiavania sa v zahraničí. Veľa obyvateľov žijúcich v zahraničných obciach blízko hraníc Slovenskej republiky si ponecháva trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Je ťažko určiť v prípade, ak dennodenne dochádzajú za prácou na Slovensko, ktoré miesto sa považuje za ich bydlisko. Predovšetkým, ak sú zamestnaní na území Slovenska, majú tu hradené povinné zdravotné poistenie, prípadne ďalšie odvody do systému sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu a z dôvodu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sú oprávnenými osobami (po splnení ďalších zákonných podmienok) pre poberanie vyššie uvedených štátnych sociálnych dávok a taktiež ich aj poberajú. Druhou skupinou poberateľov týchto dávok sú tí, ktorí vycestujú dlhodobejšie do zahraničia (otázka niekoľkých rokov), avšak si ponechávajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. De facto ide o porušenie § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov postihnutelné ako priestupok v zmysle § 46 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. „Reálne sa však za nesplnenie povinností podľa zákona o hlásení pobytu občanov pokuty neukladajú.“[1] Títo občania tak poberajú sociálne dávky ako oprávnené osoby, pretože majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

    Príspevok pri narodení dieťaťa je iný - viazaný i na reálne bydlisko oprávnenej osoby

    Inak ako v prípade prvých troch uvedených štátnych dávok sú stanovené podmienky pre nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Suma tohto príspevku je veľmi atraktívna. Nakoľko dochádzalo k prípadom, že nárok na neho spĺňali práve osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ale reálne žijúce dlhodobo v zahraničí, zaviedla sa ako podmienka pre nárok na tento príspevok podmienka bydliska. V zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov je bydliskom miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. O uvedenom sa predkladá čestné vyhlásenie a ďalšie doplňujúce informácie s cieľom reálne určiť bydlisko oprávnenej osoby.

    Záver

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že štátne sociálne dávky určené pre rodiny sú viazané vo väčšine prípadov na trvalý pobyt ich poberateľov na území Slovenskej republike. Otázne však zostáva, do akej miery je zo strany příslušných orgánov kontrolované, či je trvalý pobyt prípadne dlhodobé zdržiavanie sa v zahraničí v súlade s právnou úpravou a tým pádom i poberanie štátnych dávok viazaných na trvalý (prechodný) pobyt oprávnené.

    Pozn. Predmetom tohoto článku nie je právna úprava vyplývajúca z
    Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 
    883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho v platnom znení a Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení.

     

    Poznámky pod čiarou:

    [1] Dôvodová správa k zákona č. 190/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.