Takýchto prípadov je bohužiaľ mnoho, čoho dôkazom je aj nasledujúca prosba o radu, ktorá bola adresovaná do našej redakcie: „Mám 68 rokov. Moje deti ma ignorujú považujú ma za starú a hlúpu ženu, jediné čo im na mne záleží je, môj majetok. Som veľmi chorá a obávam sa, že umriem, preto by som chcela vedieť ako dosiahnem, aby moje deti nededili. Môžem ich vôbec vydediť?"
Odpoveďou na kladenú otázku je áno, vydedenie je v zmysle slovenského poriadku možné. Jedným dychom však treba dodať, že sa nejedná o inštitút svojvoľný, ktorý môže použiť rodič kedykoľvek. Na vydedenie musí byť splnená aspoň jedna zo zákonom vymedzených podmienok. Zákon taktiež hovorí o špeciálnej forme vydedenia. Poďme si problém rozobrať do podrobností.
Odpoveď na kladenú otázku musíme hľadať v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ("OZ"). Dedenie, je upravené v siedmej hlave tohto právneho predpisu. Cieľom tohto príspevku nie je rozoberanie dedenia a jeho možností, ale len inštitútu vydedenia. Napriek tomu je potrebné ozrejmiť niekoľko základných faktov o dedení.
Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo na základe oboch týchto dôvodov. Zo zákona sa dedí v tzv. dedičských skupinách. Rozoznávame 4 dedičské skupiny, ktoré sú upravené v § 473-475a OZ. Začína sa dedením v prvej dedičskej skupine. Ak tej niet, nasleduje druhá atď. Dedenie zo závetu je zas upravené v § 476-480 OZ. Práve na spomínané ustanovenia odkazujeme za účelom poznania podrobností o dedení.
Vráťme sa však k pôvodnej otázke ohľadom vydedenia. O potomkoch poručiteľa (osoby, po ktorej sa má dediť) hovoríme ako o tzv. neopomenuteľných dedičoch. Ako už zo samotného pomenovania vyplýva nemožno ich z dedenia opomenúť. Aj z tejto zásady však existuje výnimka, konkrétne v podobe vydedenia. Pre lepšiu ilustráciu, citujeme § 479 OZ: „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“ Cieľom tohto ustanovenia je chrániť nárok potomkov na ich dedičský podiel pred svojvoľným rozhodnutím rodičov. V opačnom prípade by totiž rodič, mohol napríklad spísať závet, v ktorom by celý svoj majetok odkázal nejakému subjektu a svojho potomka by z dedenia vynechal bez akéhokoľvek dôvodu. Zákon tu špeciálne pamätá na maloletých, ktorí musia dostať minimálne toľko, koľko tvorí ich zákonný dedičský podiel. Plnoletý potomok musí zasa dostať aspoň polovicu zo svojho zákonného podielu.
Ako sme už spomínali, z tohto neopomenutia potomkov existuje výnimka, vydedenie. Vydedenie je upravené v § 469a ods. 1 OZ:
„Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- trvalo vedie neusporiadaný život.“
Ak dôjde k naplneniu niektorého z uvedených dôvodov, má rodič právo použiť inštitút vydedenia. Jedná sa o jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ odníma právo na zákonný podiel svojmu potomkovi, ako neopomenuteľnému dedičovi.
Vydedenie musí spĺňať materiálne, ale aj formálne náležitosti, ktoré na jeho aplikáciu vyžaduje zákon. Materiálnou náležitosťou je existencia konkrétneho dôvodu, ktorý umožňuje použiť inštitút vydedenia (§ 469a ods. 1). Tento dôvod musí byť presne vymedzený. Žiadúca je aj jeho časová a miestna špecifikácia, ktorá môže proces prípadného skúmania existencie dôvodu uľahčiť.
Posudzovanie, či je konkrétny dôvod naplnený alebo nie, je proces náročný, ktorý si vyžaduje osobitný prístup ku každému jednotlivému prípadu. Z vyššie uvedenej situácie 68 ročnej pani je ťažké určiť, či niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia naplnený je. Do úvahy však pripadajú dôvody podľa písm. a) a podľa písm. b) citovaného § 469a OZ. Práve z tohto dôvodu sa pri nich pristavíme a v krátkosti si ich rozoberieme.
Pod písmenom a) je dôvod: „v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch“. Pri tomto dôvode je potrebné, aby bol poručiteľ na pomoc odkázaný, či už z dôvodu staroby, choroby, alebo z iných príčin. Okrem tejto odkázanosti, musí byť na strane potomka vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc poskytnúť. Ak by bol napríklad potomok ťažko chorý, asi by sa od neho objektívne nedala očakávať pomoc so starostlivosťou o chorého rodiča. Zabudnúť netreba ani na formuláciu „v rozpore s dobrými mravmi“ , ak by totiž poručiteľ odmietol ponúkanú pomoc svojho potomka, dalo by sa síce hovoriť o neposkytnutí pomoci, ale určite nie o neposkytnutí pomoci v rozpore s dobrými mravmi. K uplatneniu tohto dôvodu by teda nemohlo dôjsť.
Písmeno b) rozoberaného ustanovenia ako dôvod vydedenia upravuje: „o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať“ Tento dôvod je na predmetný prípad asi najviac aplikovateľný. Znova však k nemu nemôže dochádzať len na základe subjektívneho pocitu poručiteľa. Skúmanie tohto dôvodu je veľmi náročné a do úvahy je potrené brať miestne pomery, spoločenské chápanie opravdivého záujmu, možnosti potomka záujem prejavovať...
Ak poručiteľ napríklad pociťuje návštevu raz do týždňa za nedostatočný záujem, napriek faktu, že jeho potomok kvôli vzdialenosti alebo pracovnej vyťaženosti, nedokáže rodiča navštevovať častejšie, dôvod na vydedenie určite nie je daný.
Formálnou náležitosťou vydedenia je vyhotovenie listiny o vydedení. Tá musí okrem náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na spísanie závetu (§ 476-480 OZ), obsahovať aj dôvod vydedenia. Ak dôjde k vydedeniu potomka, dedičský nárok prechádza na jeho potomkov. Vydediť môže poručiteľ aj ich, ale musí to v listine výslovne uviesť. V listine musí konkrétneho potomka presne identifikovať. Vylúčiť z dedenia možno týmto inštitútom úplne alebo čiastočne. Dôležité je ešte spomenúť, že poručiteľ môže počas života svoje rozhodnutie o vydedení zmeniť. Zmenu vykoná buď spísaním listiny, ktorá bude mať náležitosti ako listina o vydedení a toto vydedenie výslovne zmení alebo zruší, alebo môže samotnú listinu o vydedení zničiť. [1]
Pre zabezpečenie bezchybného postupu vydedenia a spísania listiny o vydedení radíme využiť služby notára.
