Diskriminácia, porušenie osobnostných práv jednotlivca, ale i trestný čin
1. Zákonník práce - zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť
Zamestnanec, ktorý pociťuje šikanu na pracovisku sa môže v prvom rade oprieť o ustanovenia zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“). V ňom je relevantným najmä ustanovenie § 13 ods. 1 až 3, ktoré stanovuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s odkazom na antidiskriminačný zákon. Súčasne zakazuje diskrimináciu zamestnancov z deviatich explicitne vymenovaných dôvodov. Zákaz šikanózneho konania je zadefinovaný v odseku 3: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.“ Zakazuje sa postih za využitie prostriedkov právnej ochrany alebo podanie oznámení či sťažností. Zároveň je potrebné poukázať i na ustanovenie čl. 2 Zákonníka práce, ktorý zakazuje zneužitie subjektívnych práv a je v obdobnom znení.
Ak sa zamestnanec domnieva, že zásada rovnakého zaobchádzania upravená v Zákonníku práce a rovnako i ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce boli porušené, má právo podať zamestnávateľovi v uvedenej veci sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na predmetnú sťažnosť bezodkladne odpovedať,vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
2. Antidiskriminačný zákon - možnosť podať žalobu na súd
Ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) obsahuje definíciu obťažovania ako potenciálnej formy mobbingu/bossingu. Upravuje ho ako „také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“ Súčasne § 2a ods. 6 obsahuje napríklad ďalšiu potenciálnu formu bossingu, kedy nadriadený dáva pokyn podriadenému k výkonu diskriminácie tretej osoby. O mobbing môže ísť i v prípade, ak pracovník nabáda iných pracovníkov, aby diskriminovali tretiu osobu. „Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.“ (§ 2a ods. 7 antidiskriminačného zákona)
Vo vyššie uvedených prípadoch má zamestnanec právo obrátiť sa so žalobou na súd a domáhať sa právnej ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Môže sa pritom domáhať, aby ten, kto porušil zásadu rovnakého zaobchádzania:
- upustil od svojho konania,
- ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie,
- ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
V závažných prípadoch, ak by primerané zadosťučinenie nebolo postačujúce, je možné požadovať i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
3. Zásah do osobnostných práv jednotlivca – poškodzovanie mena a dobrej povesti
Častou formou mobbingu je ohováranie na pracovisku, resp. poškodzovanie dobrej povesti konkrétneho pracovníka. Nakoľko zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ustanovuje i právo jednotlivca na ochranu mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, je možné domáhať sa právnej ochrany i na základe zásahu iných osôb na pracovisku do týchto osobnostných práv.
4. Šikana môže naplniť i znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku
Šikanózne konanie môže naplniť i znaky skutkovej podstaty niektorých trestných činov v zmysle Trestného zákona, napríklad trestný čin ohovárania alebo trestný čin vydierania. Nedávno médiami prebehla informácia o prebiehajúcom trestnom procese proti riaditeľke školy, ktorá mala údaje nútiť svojich podriadených k odovzdávaniu časti mzdy. Práve voči nej bola podaná obžaloba pre trestný čin vydierania. V prípade menej závažného konania prichádza do úvahy napríklad spáchanie priestupku proti občianskeho spolunažívaniu.
V oboch prípadoch má obeť šikany právo podať trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku na príslušné orgány.
5. Inšpektorát práce – dohliada nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov
V rámci pôsobnosti inšpektorátov práve je okrem iného i dohľad nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, tj. predovšetkým Zákonníka práce. Zamestnanec sa na príslušný inšpektorát práce môže obrátiť s podnetom v zmysle zákona č. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení alebo so sťažnosťou na základe zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení.
6. Mediácia
Mediácia predstavuje spôsob mimosúdneho riešenia sporov, kedy kvalifikovaný mediátor prizve zamestnávateľa, pracovníkov a obeť – pracovníka za účelom vyriešenia sporu bez súdneho konania s cieľom uzatvoriť mediačnú dohodu.
7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Obeť mobbingu a bossingu má taktiež možnosť obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako národný antidiskriminačný orgán, v ktorého kompetencii je okrem iného i poskytovanie bezplatnej právnej pomoci vo veciach diskriminačného správania na pracovisku a odborných stanovísk v danej problematike.
Záver
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že slovenský právny poriadok poskytuje obeti šikany na pracovisku pomerne veľké množstvo možností právnej ochrany a rôznych postupov ako sa brániť. Zamestnanec však pri ich výbere a použití určite zohľadňuje i skutočnosť, či v danom pracovnom prostredí zotrvá alebo pracovisko opustí. Súčasne má, resp. mal by mať pri výbere prostriedkov právnej ochrany na zreteli i zdravotné, rodinné a iné spoločenské aspekty.
