Uvedené straty sú vyčíslené len v nadväznosti na existenciu falzifikátov na trhu – štáty prichádzajú o dane, sociálne a iné povinné odvody, ktoré musia predajcovia/výrobcovia štandardne platiť. Zároveň sa v správe uvádza, že EÚ prichádza v dôsledku falšovania ročne o ďalších 19 miliárd eur tržieb z predaja, čo sa okrem kozmetiky a hygienických výrobkov vzťahuje aj na vína a liehoviny, farmaceutické výrobky a hračky. Falzifikáty, ktoré samozrejme nemusia spĺňať prísne certifikácie a nie sú kontrolované, môžu byť život a zdravie ohrozujúce pri používaní. Podľa analýzy EUIPO je väčšina rizikových tovarov určená deťom – hračky, oblečenie alebo detské kozmetické prípravky!
V porovnaní so zverejnenou správou z roku 2019 sa straty v oblasti kozmetiky a hygienických výrobkov zvýšili o vyše 2,5 miliardy eur, čo predstavuje najvyšší nárast zo všetkých analyzovaných oblastí.
„Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ znamená ročnú stratu na tržbách z predaja v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny vo výške približne 14,1 % (9,6 miliardy EUR). Pre Slovensko je tento údaj 16,7 %, čo sa rovná strate z predaja vo výške 49 mil. EUR ročne, čiže nárast o 17 mil. EUR od posledného odhadu.“[1]
Summa summarum sa straty môžu rovnať až 3,3% svetového obchodu.
Na obchodovanie s falšovaným tovarom sú čoraz viac napojené organizované zločinecké skupiny, čo podľa správy EUIPO môže viesť k ďalšej závažnej trestnej činnosti ako je obchodovanie s omamnými látkami alebo pranie špinavých peňazí. V rámci EÚ bolo za posledné roky vykonaných 29 veľkých operácií zameraných proti falšovaniu.
„Falšovanie nie je trestný čin bez obetí. Falšované výrobky oberajú legitímne podniky o tržby a vlády o veľmi potrebné príjmy. Pre tých, ktorí ich používajú, predstavujú zjavné zdravotné a bezpečnostné riziká. Ako však ukazuje naša spolupráca s Europolom, zisky z falšovania môžu takisto slúžiť na podporu závažnej organizovanej trestnej činnosti. Ak chceme proti tomu bojovať, je nevyhnutné spoločné medzinárodné úsilie na všetkých úrovniach.“
uviedol výkonný riaditeľ EUIPO Christian Archambeau.
Nevynímajúc závažnosť hospodárskych škôd spôsobeným falšovaním, ujma spôsobená na životoch a zdraví spotrebiteľov je oveľa dôležitejšia. EUIPO spolu s OECD tento rok uverejnili štúdiu o falšovaní liekov, podľa ktorej predmetom falšovania nie sú len doplnkové výživové lieky, ale antibiotiká, lieky na rakovinu a srdcové choroby – všetky tieto majú pre pacienta potenciálne smrtiace následky. Najaktuálnejším trendom je zneužitie pandémie COVID-19, počas ktorej falšovatelia začali predávať falošné testovacie súpravy, ochranné prostriedky a dokonca aj falošné lieky, o ktorých tvrdia, že sú určené na liečbu ochorenia COVID-19.
EUIPO sa zaoberal aj otázkou, prečo je trh s falzifikátmi stále taký úspešný. Platí tu jednoduché pravidlo – bez dopytu nie je ponuka. Postoj občanov EÚ je naďalej voči falzifikátom zhovievavý najmä z týchto dôvodov:
- tovar je lacnejší, ako originál,
- jednoduchá dostupnosť,
- nízka miera spoločenského nesúhlasu s falšovaním.
Medzi uvedené dôvody je podľa nášho názoru možné zaradiť aj neznalosť problematiky a najmä dopadov na ekonomickú oblasť a zároveň neuvedomovanie si zdravotných rizík, ktoré so sebou falzifikáty prinášajú. Nakoľko si EUIPO uvedomuje vyššie uvedené skutočnosti, snaží sa zvyšovať informovanosť občanov viacerými spôsobmi:
- snaha o začlenenie duševného vlastníctva do školských učebných plánov,
- mediálne kampane s dôrazom na vzdelávanie o nebezpečenstvách falošného tovaru,
- vybudovanie siete európskych miest, ktoré budú podporovať informovanosť o význame ochrany práv duševného vlastníctva.
Ako proti falšovaniu bojuje slovensko?
Ochranu práv duševného vlastníctva a opatrenia proti falšovaniu tovarov zabezpečuje Finančné riaditeľstvo SR, pričom aktívnu súčinnosť mu poskytuje Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „ÚPV SR“). Od roku 2011 je zriadená medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, ktorá funguje do dnes. Jej úlohou je najmä zabezpečiť efektívnu komunikáciu naprieč rezortmi, ktorých sa problematika týka, iniciovať informačné kampane, sprostredkovať vzdelávanie pre inštitúcie dotknuté oblasťou boja proti falšovaniu a spracovať národnú stratégiu boja proti falšovaniu. Medzirezortná komisia má zároveň za úlohu koordinovať výmenu požadovaných informácií s európskym strediskom týkajúcich sa falšovania a autorského pirátstva na území Slovenskej republiky.
Pýtali sme sa ÚPV SR, ktorých typov tovarov sa falšovanie týka najviac.
„V uplynulých rokoch falšovanie postihovalo čoraz rôznorodejšie množstvo tovaru. Okrem tradičných luxusných výrobkov sa falšovatelia zameriavali na široký sortiment tovarov každodennej spotreby.
Medzi najviac zneužívané tovary patrí:
Elektronika predstavuje čoraz častejšie falšovanú kategóriu tovaru. Bežnými príkladmi sú mobilné telefóny a príslušenstvo, najmä nabíjačky a počítačové vybavenie.
Potraviny a nápoje majú falšovatelia aj naďalej vo veľkej obľube a EÚ sa v rastúcej miere stáva jedným z významných cieľových trhov pre falšované potraviny a nápoje. Medzi odhalené falšované potraviny patria sušené mlieko pre dojčatá, bujónové kocky, syr, káva, olivový olej a cestoviny. Keďže falšovaný tovar má takmer vždy nízku kvalitu a vyrába sa v nehygienickom prostredí, môže byť vážnym rizikom pre zdravie a kvalitu života spotrebiteľov. V niektorých prípadoch sa dokonca zistilo, že falšované potraviny obsahujú nebezpečné zložky. Pre spotrebiteľov v EÚ predstavujú okrem potravín značné riziko aj falšované alkoholické nápoje. Najmä liehoviny a víno sú pre organizované zločinecké skupiny obľúbeným tovarom na falšovanie. Často plnia lacným vínom fľaše s etiketami drahých vín, niekedy dokonca do falšovaných liehovín pridávajú čistý alkohol.
Luxusné výrobky, odevy a doplnky tradične patria medzi najobľúbenejšie kategórie výrobkov (a naďalej patria medzi najčastejšie odhalené prípady) falšovaného tovaru.
Keďže pesticídy dnes patria medzi najviac regulované výrobky na svete, nie je prekvapením, že sa v EÚ obchoduje so širokou škálou falzifikátov.
Falšované lieky predstavujú pre EÚ rastúcu hrozbu, ktorá sa týka veľkého množstva členských štátov.
Počet odhalených falšovaných tabakových výrobkov, prevažne cigariet, už štvrtý rok za sebou klesá. Napriek tomu boli cigarety v roku 2017 v zozname najčastejšie odhaleného falšovaného tovaru na treťom mieste. Tieto nelegálne továrne sú čoraz sofistikovanejšie a modernejšie, pričom dokážu vyrobiť až 2 milióny cigariet denne.
A napokon, v uplynulých rokoch výrazne stúpol počet odhalených falšovaných automobilových dielov. Falšovatelia vyrábajú širokú škálu rôznych automobilových súčiastok vrátane brzdových doštičiek, airbagov a filtrov,“
upresnili podrobnosti zástupcovia ÚPV SR.
