Meškanie lietadla kvôli defektu. Aké máte práva na kompenzáciu?

Letecký dopravca je povinný zaplatiť cestujúcim náhradu za meškanie letu v trvaní tri hodiny alebo viac v prípade poškodenia pneumatiky lietadla skrutkou nachádzajúcou sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska len vtedy, ak nepoužil všetky prostriedky, ktorými disponoval, aby obmedzil meškanie letu.

Redakcia 04. 04. 2019 3 min.

    Spor medzi cestujúcim a leteckým dopravcom, spoločnosťou Germanwings, sa týkal žiadosti o poskytnutie náhrady za meškanie letu, ktorý zabezpečovala uvedená spoločnosť.

    Wolfgang Pauels si v spoločnosti Germanwings rezervoval let z Dublinu (Írsko) do Düsseldorfu (Nemecko). Tento let sa uskutočnil s meškaním na prílete tri hodiny a dvadsaťosem minút.
    Germanwings odmietla vyhovieť žiadosti pána Pauelsa o zaplatenie náhrady z dôvodu, že meškanie daného letu vzniklo v dôsledku poškodenia pneumatiky lietadla skrutkou nachádzajúcou sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska, čo je potrebné kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle nariadenia Únie o právach cestujúcich[1], čo ju oslobodzuje od jej povinnosti poskytnúť náhradu podľa tohto nariadenia.

    Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín nad Rýnom, Nemecko), ktorý prejednával danú vec, sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, či poškodenie pneumatiky lietadla spôsobené skrutkou nachádzajúcou sa na vzletovej a pristávacej dráhe (škoda spôsobená cudzím predmetom) skutočne predstavuje mimoriadnu okolnosť.

    Súdny dvor vo svojom dnešnom rozsudku uvádza, že letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu cestujúcim, ak môže preukázať, že zrušenie alebo meškanie letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, a že v prípade, že takáto okolnosť nastala, prijal opatrenia primerané situácii tým, že použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby uvedená okolnosť viedla k zrušeniu alebo veľkému meškaniu dotknutého letu, s výnimkou toho, aby sa od neho vyžadovali neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase.

    Súdny dvor v tejto súvislosti pripomína, že ako mimoriadne okolnosti v zmysle nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave možno kvalifikovať také udalosti, ktoré sa svojou povahou alebo pôvodom netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole.

    Súdny dvor sa domnieva, že hoci sú leteckí dopravcovia bežne konfrontovaní s poškodeniami pneumatík svojich lietadiel, poruchu pneumatiky, ktorá mala svoj pôvod výlučne v náraze cudzieho predmetu nachádzajúceho sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska, nemožno považovať za okolnosť, ktorá sa svojou povahou alebo pôvodom týka bežnej aktivity daného leteckého dopravcu. Okrem toho sa táto okolnosť vymyká jeho účinnej kontrole.

    Predstavuje teda mimoriadnu okolnosť v zmysle nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave.

    Na to, aby sa letecký dopravca oslobodil od svojej povinnosti zaplatiť cestujúcim náhradu podľa nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave, musí tiež preukázať, že použil všetky personálne, materiálne a finančné prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby výmena pneumatiky poškodenej cudzím predmetom nachádzajúcim sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska viedla k veľkému meškaniu dotknutého letu. V tejto súvislosti a pokiaľ ide konkrétnejšie o poškodenie pneumatík, Súdny dvor uviedol, že leteckí dopravcovia sú schopní dosiahnuť na všetkých letiskách, ktoré obsluhujú, uzavretie zmlúv o výmene pneumatík, ktoré im zabezpečia prioritné vybavenie.

    Zdroj: CURIA

    Poznámky pod čiarou:

    [1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).