Mediácia v našom právnom poriadku nie je až tak rozšírená ako advokácia. Verejnosť sa k nej stavia s miernou nedôverou, aj keď v súčasnosti možno badať pokrok. Jej veľkou výhodou sú však nižšie náklady ako v konaní pred súdom, mnohokrát si vyžaduje menej času ako súdne konanie a napokon v praxi sú evidované prípady, kedy k konečnému uzatvoreniu mediačnej dohody napokon ani nedôjde, pretože strany si svoj problém vykomunikujú a dohodnú sa bez toho, aby to museli mať v písomnej forme. Na druhej strane, pri zastúpení advokátom v súdnom konaní rozhodne súd autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov konania a mnohokrát je účelnejší tento spôsob riešenia sporu.
Čo je to mediácia?
Mediáciu možno charakterizovať ako mimosúdne konanie alebo činnosť, pri ktorej sa osoby na nej zúčastnené snažia vyriešiť spor, ktorý medzi stranami existuje, či už vyplývajúci zo zmluvy alebo iného právneho vzťahu. Na túto oblasť sa vzťahuje zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tiež ustanovuje oblasť vzťahov, ktoré patria pod jeho pôsobnosť – ide o občianskoprávne, rodinnoprávne, obchodné záväzkové a pracovnoprávne vzťahy. Na mediáciu nie sú vhodné spory, u ktorých to vylučuje povaha veci, napr. trestné činy, domáce násilie.[1] Podľa zákona o mediácii môže byť mediátorom každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú, a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1 predmetného zákona. Register mediátorov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Okrem vyššie uvedených podmienok, pred zápisom mediátora do registra musí mediátor vykonať odbornú prípravu mediátora vo vzdelávacej inštitúcii. Zákon o mediácii tiež upravuje povinnosť mediátora vykonávať svoju činnosť nezávisle, nestranne, dôsledne a s náležitou odbornou starostlivosťou. Podstatným rozdielom medzi osobou mediátora a advokáta je to, že mediátor stojí medzi spornými stranami ako mediačná osoba, ktorá nesmie zvýhodňovať ani jednu zo strán, nevyjadruje svoje názory k danému problému, ale snaží sa ich naviesť k tomu, aby dospeli k vzájomnej dohode, či kompromisu.
Čo je to advokácia?
Naproti mediácii je advokácia preferovanejšou voľbou v prípade vzniku sporu. Advokát zastáva úplne iné postavenie ako mediátor, advokáciu upravuje zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 predmetného zákona advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V nasledovnom ustanovení hovorí, že výkonom advokácie je zastupovanie klientov pred súdnymi orgánmi, orgánmi verejnej moci, inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a pomoci, ak je vykonávaná sústavne a za odmenu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozsah činnosti advokáta je podstatne širší, ako činnosť mediátora.
Môže byť mediátor zároveň advokátom a naopak?
Zákon o mediácii ustanovuje, že Ministerstvo spravodlivosti SR zapíše do registra mediátorov osobu, ktorá:
- je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
- získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v SR, alebo jej bolo toto vzdelanie uznané,
- je bezúhonná
- má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora
Z uvedeného vyplýva, že mediátorom môže byť každý advokát. Avšak dôležité je v tejto súvislosti poukázať na úpravu zákona o advokácii, ktorý výkon mediácie advokátom výslovne nevylučuje, avšak v súvislosti s advokátskym koncipientom uvádza nasledovné. Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh toho, kto nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore, alebo je nezlučiteľná s povahou a etickými pricípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu rozhoduje komora.[2] Pomocou výkladu možno dospieť k záveru, že advokát môže byť zároveň mediátor, avšak advokátsky koncipient musí žiadať o súhlas s výkonom tejto činnosti komoru. Je tomu tak preto, že zákon konkrétne neuvádza, že advokátsky koncipient môže vykonávať aj činnosť mediátora, rovnako ako to nestanovuje ani advokátovi. K otázke, či mediátor môže byť zároveň advokátom je potrebné uviesť, že mediátor by musel v prvom rade absolvovať vysokoškoslé vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, vykonať päťročnú prax, zložiť advokátske skúšky, zapísať sa do advokátskej komory a napokon splniť ďalšie požiadavky ustanovené zákonom o advokácii. Nakoľko ide o zásadne prísnejšie požiadavky, je potrebné uviesť, že nie každý mediátor môže byť advokátom.
Poznámky pod čiarou:
[1] Činnosť probačných a mediačných úradníkov v trestnoprávnych vzťahoch, ktorí sú súdnymi úradníkmi sa spravuje zákonom č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch v znení neskorších právnych predpisov.
[2] Zákon č. 586/2004 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaníí v znení neskorších predpisov.
